Odkvitá lipa. Zoschnuté kvety padajú.
Zošúverené pretínajú vzduch neviditeľným zvukom a tíško si na teba ľahnú.
Nechajú posledný záchev vône visieť v polke cesty ako večnú spomienku...
Zmetiem ich rukami. Stisnem ich v dlani a cítim ako praskajú. Ich kosti popraskajú a ostane z nich prach.
Prach si a na prach sa obrátiš...
Prekvapkajú mojimi rukami na zem...a splynú s davom...
Už som o 3 roky staší ako ty. Ty ostávaš mladý. Večne...
Ty ostávaš, my prichádzame a odchádzame...
Oci občas sa šmyknem a spadnem, ale snažím sa vstať tak rýchlo, ako sa len dá..
Snažím sa...
Zapálim sviečku, ktorá v tomto vetre zahorí ako život. Sotva sa stihne zachvieť a zhasne...ako tvoj život...
Dym stúpne k nebu a ostane len vôňa...knôt sa začervená a zažne svetlo na druhej strane...
