Keď niekomu vo svojom okolí poviem, že sa chystám na Rendez, div že nezačne listovať v atlase sveta, na ktorýže ostrov to pôjdem dovolenkovať. Skúsenejší však vedia, že je to časť v Bratislave, kde sa nachádza lokomotívne depo - Východné. Práve tu, v podstate medzi Vajnormi a Račou sídli Múzejno-dokumentačné centrum ŽSR spravujúce okrem iného pamiatkovú zónu venovanú histórií našich železníc. Miestni organizátori na sobotu 2. mája 2009 pripravili pre verejnosť akciu s názvom „Prvý parný deň". Otvorili tak sezónu v Múzejno-dokumentačnom centre a zároveň sa snažili spropagovať svoju činnosť tak, aby si ľudia zvykli do tohto zaujímavého múzea chodiť častejšie. Hoci počasie nebolo práve ideálne, túlanie sa medzi koľajami a lokomotívami malo aj pod zamračenou oblohou svoje čaro. Spolu s mojim malým synom sme VLAKOpozitívni a nechceli sme si nechať túto akciu ujsť. Už z diaľky nás vítala píšťala parného rušňa 331.037 prezývaného Uhranka, na ktorom sa mohli návštevníci povoziť. A to rovno na stanovišti rušňovodiča.
Parný rušeň 331.037 "Uhranka"
V blízkosti veľkej točne stáli zrekonštruované vozne, napríklad vagón na prepravu žieravín z bývalého závodu Dynamit Nobel či nádržkový vozeň od Ringhoffera z roku 1929, ale aj malý rušeň rady 310 s bufetovým vozňom (a teplými párkami), dieselové kolosy T 679.019 „Pomaranč" a T 679.1312 „Sergej". Kúsok od nich odpočívala Karkulka a okolo sa preháňala motorová drezina Tatra T 14/52 plná detí a ich rodičov.
Malý parný rušeň 310.433
Motorová drezina Tatra T 14/52
Rovnako lákavá bola aj prehliadka modelových koľajísk. Jedno, skôr statické, bolo zmenšeným modelom celého múzejno-dokumentačného centra v zimnom období, druhé, poskladané z modulov, slúžilo na preháňanie sa rýchlikov, nákladných a nostalgických vlakov. Deťom doslova žiarili oči, keď im pred nosom prefrčal dlhý rýchlik zložený z vozňov ZSSK a ťahaný Taurusom... No ako som si všimol, rovnako žiarivé pohľady na koľajisko v mierke H0 vrhali aj otcovia, ktorí sa možno na chvíľu vrátili do detských rokov a zaspomínali si na svoj prvý plechový vláčik jazdiaci po koberci v obývačke...
Model Rendezu v zimnom kabáte
Modulové koľajisko sa tešilo veľkej pozornosti návštevníkov akcie
Okrem týchto atrakcií bola pre návštevníkov pripravená aj videoprojekcia filmov so železničnou tematikou v bývalej trubkárni a prehliadka areálu múzea s fundovaným výkladom Ing. J. Kubáčka, CSc. Nebyť toho, že sme museli pred treťou popoludní stihnúť vlak z Bratislavy na Myjavu, určite by sme sa zdržali dlhšie...
Nákladný vlak na modulovom koľajisku
Naše výletovanie pokračovalo v piatok 8. mája. Cieľom bol hrad Červený kameň neďaleko Modry. Nešli sme tam sami, ale z Myjavy na jeden z najzachovalejších a najkrajších hradov Slovenska smerovalo hneď 11 áut. Myjavský pán farár takto zorganizoval rodinný výlet - púť, ktorého súčasťou bola samozrejme prehliadka hradu, sv. omša pri pohrebnej kaplnke Pálffyovcov, návšteva Kalvárie nad kaplnkou a hry s deťmi na krásnych lúkach v okolí hradu. Venovali sa im najmä mládežníci a rodičia si tak mohli na chvíľu oddýchnuť a podebatiť s ostatnými „účastníkmi zájazdu".
Biely páv pri vstupe do hradu
Pred sv. omšou na lúke neďaleko hradu Červený kameň
Kalvária kúsok nad pohrebnou kaplnkou Pálffyovcov
Ledva sme sa stihli ako tak zregenerovať po aktívne strávenom dni a v sobotu 9. mája ráno sme už zasa vyrážali do Bojníc. Síce sa tam práve konal známy festival strašidiel, ale ten by sme si s trojročným dieťaťom asi príliš neužili (A tie rady pred zámkom boli neuveriteľné...). Naším cieľom bola ZOO a tiež stretnutie železničných modelárov, ktorí predvádzali svoje modulové koľajiská v bojnickom kultúrnom dome. Okrem slovenských modelárov tu so svojimi modelmi jazdili aj hostia z Českej republiky a Poľska.
Diesle odpočívajúce v depe
Poľský Sergej s nákladom piva
Dopoludnia sa po koľajach preháňali najmä pary, neskôr sa k slovu dostali aj motorové jednotky a dieselové mašiny. Ozvláštnením tohto ročníka modulového jazdenia bola úzkorozchodná dráha, v modelárskej mierke 1:87 označovaná ako H0e. No asi najviac divákov sa tlačilo pri zoraďovacej stanici s točňou a pri tuneli...
Nákladný vlak na moduloch bojnických modelárov
V sobotu bolo naozaj teplo a v ZOO to bolo poznať aj na aktivite zvierat. Mnohé z nich sa vyvaľovali v chládku a driemali. Synátor sa tešil najmä na slony, ktoré sa našťastie pred slnkom neschovávali, ale pomaly sa prechádzali vo svojom výbehu. Napriek tomu, že všade viseli tabule so zákazmi kŕmenia a vysvetlivkami, prečo vlastne nie je dobré slonom kadečo hádzať, našli sa ľudia, ktorým to bolo úplne jedno. A nevadila im ani prítomnosť ošetrovateľa vo výbehu, ktorý ich za porušovanie zákazu napomínal. Maximálne sa dočkal odpovede: No a čo, veď to bolo iba jablko...
NEKŔMIŤ! Ako vidno, viacerí to nerešpektovali...
Zaujímavý bol i pavilón opíc, ktoré keď neboli práve vonku, mohli návštevníci obdivovať zvnútra pavilónu. Až na orangutany, ktoré boli od seba oddelené a pred zrakmi zvedavcov sa ukrývali pod slamou a kartónmi. Až o niekoľko dní neskôr sme sa dozvedeli, že orangutania samica Nanga mala pre pôrodom a dnes sa už hrdí malým orangutaníkom.
Bojnický zámok s kráľovskou, viac ako 700 ročnou lipou v popredí
Takto strávený čas počas troch májových dní sa vyplatil. Na chvíľu sme vypli a venovali sa len sami sebe a aktívnemu oddychu. Baterky sme si dobili a môžeme veselo ďalej zarezávať v práci kým sa opäť nenaskytne vhodná príležitosť na ďalšie dočerpanie síl... Želám aj vám čo najviac takýchto príležitostí!
