Ani jeden muž nemôže dlhší čas nosiť jednu tvár pred sebou a druhú pred ostatnými bez toho, aby nakoniec sám nemal zmätok v tom, ktorá je tá pravá (Nathanel Hawthorne) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
A veľa krát spomínané a ohýbané každým smerom. Už začnem, každú chvíľu, len chvíľočku počkaj a už začnem. Zajtra sa do toho pustím, zajtra začnem. Čo môžete urobiť dnes, odložte na pozajtra a máte dva dni voľna. Pekné, no stres nie je najzdravší. Nový rok, predsavzatia o začatí, či nebodaj skončení, o zmenách a očakávaniach.
Chcel som pokojne naberať sily do ďalších dní, no stačilo niekoľko bludných spomienok a predstáv a spánok po akom som túžil sa nedostavil. Zmietal som sa v kŕčoch napnutý ako tetiva luku. Plytkým dychom som míňal sily a padal hlbšie do fikcie.
Sedím tu sám. V miernom prítmi čakám na správny okamih. Ľahký vánok nesie zvuky ulice a závan neidentifikovateľnej arómy. Dnes je príjemný podvečer, kedy už príde? Tak kde je ten okamih?
Čo je to za zvláštny pocit? Čo sa odo mňa žiada? Kam mám vlastne ísť? Čo mám robiť? Kráčal som v hĺbke myšlienok ulicou, ktorou som šiel už toľký krát. Nič nové, jedine ten zvláštny pocit, ktorý som nepoznal. Nevnímajúc okolie, čas, ani ľúdí. Mal som byť už niekde inde, na dôležitejšom mieste, čakajú ma. Nie, teraz nie, potrebujem byť tu. Je vlastne jedno kde, lebo nevnímam. Miesto nie je podstatné, a čo čas? Netuším koľko je hodín, ale je to teraz.
