Prvé týždne prebehli v anglickom prostredí veľmi rýchlo. Dni boli všedné, až na pár výnimiek. Stretol som sa s pár známymi, riešil som otázku práce a snažil sa si zvykať na komunikáciu v cudzom jazyku. Nakoľko v práci začnem až v novom mesiaci, tak mám dostatok času na premýšľanie. Bohužiaľ, s nudne vlečucimi myšlienkami a minútami neprichádzalo nič, čo by stálo za zapísanie aspoň pár riadkov.
Moje kroky, však každý deň viedli na krásne miesto, v ktorom zakaždým zanechám pár hodín svojho života. Zabalím si jednu z mojich dýmok, tabak na ktorý mám chuť a knihu. Miestečko sa nachádza v nie práve malom parku a miestny ho nazývajú "Small Garden".
Túto "záhradu" oddeľuje od zvyšku parku živý plot v ktorom sú dve ťažké, kované brány. Chodníky tu budete hľadať darmo, no nahrádzajú ich vychodené pruhy v tráve, ktoré sú ohraničené nízkymi kríčkami. Najradšej sedím v najvzdialenejšom mieste od vchodu. Rozmanité, nízke trsy kvetín, strom, lavička a nespočetné množstvo drozdov, ktorí mi svojou spoločnosťou a spevom spríjemňujú čas.
Najčastejšie sem chodím večer. Minimálne množstvo ľudí, mierny vánok a tabakový dym miešajúci sa s orandžovou žiarou zapadajúceho slnka je ako z rozprávky, bez toho, aby som musel zbytočne preháňať.
Bez diskusie môžem prehlásiť, že by som dokázal opisovať toto epické prostredie aj širšie a krajšie, no predsa plánujem ešte napísať aspoň jednu - dve poviedky, ktoré sa budú odohrať v ňom a tak by bola škoda minúť všetky krásy a postrehy hneď na začiatok.
Dúfam, že každý z Vás si našiel v živote prostredie, ktoré naň vplýva upokojujúco, či nadpozemsky a rád sa do neho zas a znova vracia...
Pekný deň.