Otvoril som oči. Bolo päť hodín ranných a ja som si ešte šomral z každodenného prebúdzacieho sa rituálu. Vedľa mňa manželka v hlbokom spánku. Natiahol som sa , aby moje údy dostali voľnosť, ktorá im patrila po niekoľkohodinovom spánku. V posteli bolo príjemne. Na tvár mi vial jemne vlažný vánok z otvoreného okna, no pod prikrývkou bolo teplúčko. Premohol som sa, dal jemnú pusu na líce spiacej kráske a opustil ju. Aspoň na chvíľu. Moje prvé kroky viedli do izby oproti, kde si užívali spánok dve deti. Áno, boli naše. Anomis a Marco. Drobci. S úsmevom som odišiel, umyl si tvár a obliekol si veci, ktoré jemne pripomínali štýl starého Anglicka. Pre niekoho gýč, no ja som sa v tom, ako historik, cítil príjemne. Vykĺzol som sa z domu a zamieril do neďalekého parku. Už niekoľko rokov, každý deň, ba aj v chorobe, som vítal ranné lúče týmto spôsobom.
Nakoľko jar ešte len začínala, bolo chladno a tak som sa zamotal hlbšie do kabáta. Pár odvážnejších vrabcov už spievalo a lietalo všade vôkol mňa. Obdivoval som ich a užíval si ticho bez ľudí a čistý prejav prírody. Šuchotajúci vánok, trepotanie krídel, vŕzganie mokrej trávy pod mojimi topánkami. Po pár minútach prechádzania sa v tomto čarovnom svete, sa začala na východe objavovať oranžovo - žltá žiara. Vtáctvo na vôkol sa išlo zblázniť od radosti a ja spolu s ním. Ostal som stáť a nechal sa unášať touto nádherou, hoc som ju videl nespočetne veľa krát, stále to bolo niečo nové a zaujímavé. Prišiel však čas návratu...
Potichu som vsunul kľúč do zámky, otočil a opatrne otvoril dvere. Nakoľko bolo stále len šesť hodín, bol byt prázdny a tichý. Kabát aj s topánkami som nechal v predsieni a vkročil som do kuchyne. Zo skrinky som vytiahol krásnu plechovú kanvicu, na ktorej bol po okraji vygravírovaný ornament kvetov. Nalial som do nej vodu a položil na platničku. Pozrel som smerom k stolu, kde ma už od večera čakal môj obľúbený "ranný" drevený hrnček. Nevedel sa dočkať, kedy ho opäť obšťastním obľúbeným čiernym - indickým čajom.
Voda zovrela, čaj bol zaliaty. Prešiel som po špičkách do pracovne, kde som zobral svoju "rannú" dýmku aj s plechovkou tábáčiku Early Morning Pipe. Vyšiel som na balkón, zakrútil sa do deky, vykonal natláčací rituál a škrtol zápalkou. Iskričky z nej v rannom svetle vyzerali ako pozlátené. Jemná latakia vzbĺkla, zadymila a moje zmysli ihneď zachytili chuť i údenú vôňu tohto chutného lístia. V spojení s čiernym čajom to bol úžasný výbuch horkastej chuti, ktorá perlila na jazyku. Jemne som fúkol do náustku dýmky, aby začala krásne prehorievať. Vyvalil sa hustý sivo - modrý dym, ktorý preťali, už teraz, plnohodnotné a teplé lúče Slnka. Pocítil som v sebe pokoj a radosť. Na tvári mi zahral úsmev a veru, vydržal po celý deň. Zas a znova .. :)
Tieto rána sú a budú pokoj iba pre mňa, pretože nechcem, aby ma stres a smrť v bolestnom kŕči prehla. Keď nastane môj čas, chcem umrieť v spánku a starý, potom mi už nebude vadiť, že neprivítam deň začínajúci - mladý.
