Vopred sa ospravedlňujem za veľké medzery, ktoré vznikli medzi príspevkami, no pri korektúre mi to ukazuje krásne, ale po aktualizácií to rozhádže...
Už dlhšie rozmýšľam nad touto myšlienkou, ktorú som neraz počul od starších ľudí a tak, predsa len, by som sa chcel k nej vyjadriť a trošku očistiť našu "mladú" generáciu z nečistých slov.
Mnohokrát som sa dostal do styku s myšlienkou mládeže a lenivosti, či len ledabolo na ulici alebo to boli slová smerované priamo ku mne. Vždy ma to veľmi hnevalo, nakoľko som vedel, prečo a kde je pravda, no ako to už býva zvykom, generácie medzi sebou sa nepočúvajú a každý si predsa bude zastávať svoju pravdu. Ako hovorí v jednej pesničke mladý ružomberský rapper Viet: "Nie sme lenivá generácia, skôr kreatívna." Všade vôkol seba vidím mladých a produktívnych ľudí. Samozrejme, nemôžeme byť takí všetci, ale nebolo tomu tak aj niekoľko desaťročí dozadu? Áno, za čias našich starkých a otcov ľudia vynikali skôr v technických odboroch. Dnes je tomu inak a som tomu veľmi rád. Dlhé roky tu bolo naozaj málo kvalitných umelcov, či v hudbe alebo umení. Dnešná slovenská generácia prichádza už v mladom veku s novými nápadmi, filozofickými myšlienkami, veľkým progresom v hudbe či v umení a veľmi rád, by som Vám ich predstavil, aby moje reči nevyzneli len ako prázdne vety, bez pravdivého základu.
Asi prvým a mne aj najbližším umelcom je mladá žilinčanka Simona Hodoňová, ktorá kreslí naozaj od škôlky a dnes študuje na súkromnej škole v odbore propagačného výtvarníctva. Dosiahla už nejeden úspech v súťažiach, či aj v samotnej škole. Ilustrovala knihu a sama sa pokúša o vydanie vlastných knižiek s poéziou pre mládež, no aj pre malé detičky a taktiež pracuje ako šéfredaktorka v školskom časopise.
Ďalšími výtvarníkmi sú chalani z Ružomberka, ktorí majú vlastnú firmičku s názvom Marek a Marek. Pracujú ako grafici, tatéri, taktiež ich veľkú časť práce zaberá aj wallpainting, atď.. Ich štýl maľby je naozaj jedinečný a som rád, že naše malé mesto sa môže pýšiť umelcami takejto kvality.
Aby sme neostali iba pri umelcoch so štetcom v ruke, tak sa presuniem aj k hudbe. Jednoznačná poklona a úcta patrí aj 17 ročnému gitaristovi Richardovi Kubasovi, ktorý komponuje bravúrne klasické, no aj moderné skladby. Pokiaľ mi je známe, ako malý chodieval na hodiny klavíru, no po neúspešnej snahe o záujem oň sa upol na gitaru.
A čo ja? Prešiel som si rôznymi fázami života. Ako malý som chcel byť hokejista, či futbalista. Nakoniec som podľa učiteliek mal vlohy na herca a tak som hral v pár školských vystúpeniach hlavú rolu, ako napríklad medveďa, či Bim - Bác Bucka. Následne som sa popri sestre dostal ku akustickej gitare a neskôr prešiel na jej tvrdšiu verziu, basovú gitaru. Dnes však žijem úplne inou umeleckou časťou. Učarovala mi literatúra a história. Zbožňujem staré romány, či už od francúzskych, anglických alebo ruských autorov. Taktiež som si zamiloval divadelné predstavenia a históriu, ale aj históriu umenia a architektúry.
Preto ľudia, či ste starší alebo mladší, neodcudzujte ľudí okolo seba. Možno práve nemajú obe ruky šikovné a v práci na záhrade sú lenivci, ale o pár rokov môžu urobiť dieru v svete a pomôcť tak ľuďom obdivovať novú krásu umenia. Taktiež to platí aj naopak. Preto sa rešpektujme, neurážajme a hlavne nevyvyšujme ten náš odbor vyššie, pretože my ľaví, môžeme dať prácu murárom, opravárom a pod. a zas títo ľudia môžu dať prácu nám umelcom zakúpením knihy, či obrazu ...
Pekné skoré ráno prajem :)
