Viete, čo je skutočné bláznivé? Áno, je to láska. Keď som sa vydal na cestu mojej prvej knihy o neopätovanej láske, myslel som si, že všetko bude oveľa jednoduchšie, ale počas celého písania som dostával neskutočné vibrácie lásky. Na jednej strane je láska krásna, kde Vás obklopujú len samé pozitívne veci a cítite sa úplne šťastný. No keď som opäť spadol do neopätovanej lásky a pocítil bolesť, tak som si všetko zrazu uvedomil. Najväčšia bolesť, ktorú som v živote prežil bola z lásky.
Niekedy len tak ležíte a pýtate sa, prečo to tak strašne bolí? Niekedy len potichu sedíte na lavičke a všetky emócie Vás prenasledujú a Vy sa neviete z toho otriasť. Prečo je všetko také ťažké a prečo láska je práve to, čo nám chýba najviac ku šťastiu. Niekedy nevieme odpovede na všetko. Niekedy hľadáme tie správne slová, inokedy si píšeme vety do denníčka, aby sme dali zo seba všetky myšlienky, ktoré sú v našej hlave.
Keď som sa zamiloval do ženy, bol to tak úžasný pocit, že by som v ňom chcel ostať navždy. Ale v jednostrannej láske toho veľa nespravíte. Je šialené, keď sedíte na tráve, pozeráte sa na hviezdy a premýšľate, aké by to bolo, keby tá osoba bola vedľa Vás. Aké by to bolo, keby tú osobu môžete objať a pozerať sa spoločne na hviezdy. Aké by to bolo sa spolu smiať na všetkých tých hlúpostiach. Láska je skutočne krásna, bláznivá, ale aj veľmi bolestivá. Jeden z mnohých dôvodov, prečo sa často cítime sami, prečo niekedy nemáme dostatok síl sa usmievať.
Niekedy si vravím, že každá osoba, ktorá príde do nášho života, nás niečo naučí. Niekto nás naučí milovať, niekto nás naučí viac sa mať rád a iní nám ukážu, že do nášho života nepatria. Keď som písal knihu so slzami v očiach o neopätovanej láske, neveril som sile toho príbehu. Neveril som, že jedného dňa budem držať v ruke moju vlastnú knihu s tým najkrajším príbehom z môjho života, kde som napísal všetky tie šialené myšlienky a pocity, ktoré mi láska vyvolala.
My muži sme často označovaní za silných jedincov, ale k tomu, aby sme skutočne nimi aj boli, potrebujeme niekoho, kto nás objíme, podporí, usmeje sa na nás. Aj my potrebujeme lásku a mať pocit, že pre niekoho niečo znamenáme. Aj my plačeme častokrát v živote, len málokedy to uvidíte, pretože sme muži. Plačeme v tme, v samote a len s našimi myšlienkami.
Láska je to, čo som si vždy myslel, že je normálne a prirodzené, ale teraz viem, že lásku treba hľadať v živote a zároveň aj prejavovať. Treba ukazovať partnerom, rodine či priateľom, že ich máme radi. Že hrajú v našom živote nejakú rolu. Ako ľudia musíme hovoriť o svojich pocitoch tak, ako to robím napríklad aj ja v mnohých mojich básňach. Nikdy som nečakal, že sa niekomu bude páčiť akákoľvek moja báseň, kde sa prelínajú len depresívne verše.
Rád ukazujem moju bolesť. Rád prejavujem moje emócie. Ak sa cítim smutný, tak plačem. Ak sa cítim šťastný, tak sa usmievam, ale ak sa cítim na dne, vtedy len kričím do tmy a bojujem, aby som neprehral boj s vlastným životom.
Nezabúdajte šíriť lásku, úsmev a najmä vážte si vlastných partnerov. Nezabúdajte prejavovať lásku, posilňujte Vaše partnerstvo a užívajte si spoločný život. Vy, čo ste sami, to robte pre svoje okolie. Ak by na svete bola všade láska, verte, že dnes žijeme úplne inak.
