reklama

Ako ich poraziť - 2. Analýza volieb od roku 2002

V minulom článku som definoval kategórie politických strán, ktoré patria do skupiny nedemokratické. Sú to práve tieto strany (žiaľ občas s podporou demokratických strán), ktoré nám uniesli štát.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Analýza výsledkov volieb od roku 2002

Na základe verejne dostupných dát z volieb do NR SR, ktoré sú od roku 2002 k dispozícii v rôznych podobách aj na úrovní obcí, som sa pokúsil identifikovať znaky voličov, ktorí volia jednotlivé typy strán. Preto som politické strany, ktoré sa zúčastnili volieb rozdelil do 5 kategórií. Kategóriu ostatné predstavujú strany, kde som neidentifikoval žiaden dominantný rys, ako aj strany maďarskej menšiny. Túto kategóriu v ďalšom texte neanalyzujem.

Obrázok blogu

Napriek znakom vodcovského typu v prípade strán ako ANO či #Sieť, nepovažujem tieto strany za vodcovské, ale ani za demokratické.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Za celé Slovensku vyzerá podpora pre politické strany jednotlivých kategórií v posledných piatich voľbách takto:

Obrázok blogu

Keď sčítam podporu za nedemokratické (kolektivistické) strany spolu, graf vyzerá takto:

Obrázok blogu

Tento graf ukazuje základný východiskový bod slovenskej politiky. Nedemokratické strany majú stabilne nadpolovičnú podporu. Naopak demokratické strany sa pohybujú len na úrovni 30%. Takže obdobia, keď nám nevládli politici nedemokratických strán sú vlastne šťastnou náhodou.

Preto usudzujem, že sa nedá spoliehať na vymieranie babiek demokratiek. Vymierajúcich ľudákov-komunistov nahrádzajú neofašisti. Nemyslím si, že sa voliči presúvajú medzi kategóriami kolektivistické a demokratické. Skôr predpokladám, že drvivá väčšina voličov ostáva verná svojmu typu strán. Preto nepredpokladám, že v nasledujúcich voľbách klesne podpora pre kolektivistické strany pod 48% (minimum z roku 2010).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kde majú nedemokratické strany podporu?

Z výsledkov volieb sa dajú identifikovať regióny s nadštandardnou podporou pre určité typy politických strán, ako som to uviedol už v prvej časti série. Táto informácia je všeobecne známa zo sociologických prieskumov. Ja som k tomu len pridal vytrvalosť voličov. Pokiaľ totiž kolektivistické strany v každých voľbách od roku 2002 získajú v jednej obci (napríklad Vrchteplá v okrese Považská Bystrica) v jednotlivých voľbách 94.6 %, 93.7 %, 87.0 %, 88.5 % a 88.0 %, tak ide o trvalý jav.

S pomocou údajov zo sčítania obyvateľstva v roku 2011 som sa preto pokúsil identifikovať určité parametre, ktoré korelujú s trvalou podporou kolektivistických/nedemokratických strán. Zameral som sa na obvody, v ktorých nedemokratické strany získali viac ako 80% hlasov vo všetkých piatich voľbách od roku 2002. Z nich som vybral 10 najväčších podľa počtu voličov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na opačnom spektre som vybral obce, kde demokratické strany získali viac ako 40% hlasov vo všetkých piatich voľbách od roku 2002. Z nich som nevybral tie najľudnatejšie, lebo prvých 9 sú obvody Bratislavy a medzi prvými tridsiatimi ich je až 13. Vybral som preto z Bratislavy len jeden priemerný obvod – Dúbravku. Z Košíc som taktiež druhý najpočetnejší obvod vynechal. Vybral som takto 10 obcí.

K týmto 20 obciam som dohľadal dáta o ekonomickej aktivite, vzdelaní a náboženskom presvedčení (tabuľky 111,117 a 118 z https://census2011.statistics.sk/tabulky.html).

Následne som urobil koreláciu medzi volebným výsledkom nedemokratických strán (strán kolektivistického elektorátu) a podielom danej skupiny obyvateľov. Pre identifikáciu faktorov, ktoré môžu ovplyvňovať rozhodovanie voličov aj takýto nepresný postup môže postačovať. Treba si uvedomiť, že pokiaľ nemáme presné dáta, kde by každý náhodne vybraný obyvateľ (z dostatočne veľkej reprezentatívnej vzorky, t.j. niekoľko tisíc) pravdivo uviedol tie isté dáta ako pre sčítanie obyvateľov a zároveň by pravdivo uviedol, ktorú politickú stranu volil v jednotlivých voľbách, tak nič lepšie nemáme. Korelácia neznamená kauzalitu. Znamená iba zhodu. Preto uvádzam vždy aj graf, kde tá zhoda je viac, či menej viditeľná.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Výsledky poukazujú na faktory, ktoré sa prekrývajú s voľbou nedemokratických strán a ktoré sú s ňou naopak v protiklade.

Vzdelanie

Najväčšia korelácia bola dosiahnutá pri vzdelaní.

Korelácia medzi najvyšším dosiahnutým vzdelaním „Učňovské (bez maturity)“ a voľbou nedemokratických strán bola 0.68. Podobne pri najvyššom vzdelaní „Stredné odborné (bez maturity)“ to bolo 0.66. Označenie týchto voličov za „tupovoličov“ teda nebude ďaleko od pravdy. Poznanie, že títo voliči neoplývajú práve inteligenciou umožňuje využiť ich hlúposť proti ich tradičným pudovým voľbám a v konečnom dôsledku v ich prospech. Pretože oni z 12 ročnej vlády SMER-u nezískajú veľa. Peniaze, ktoré sa rozkrádajú budú chýbať práve im, keď budú chorí alebo starí. Táto skupina ľudí slobodou veľa nezískala, pretože hlúpi nepotrebujú slobodu. Ich práca je často nahraditeľná strojmi, takže nemajú kapitalizmus radi. A kapitalizmus je len dôsledkom slobody vlastniť, ktorá je nedeliteľnou súčasťou demokracie. Preto nemajú problém voliť aj tých, ktorí by demokraciu chceli nahradiť iným zriadením (čítaj ĽSNS) ako aj tých, ktorí berú demokraciu len pro-forma (všetky ostatné kolektivistické/nedemokratické strany).

Avšak korelácia je iba pomerom zhody dvoch javov. Nič nehovorí o kauzalite. Pravdepodobne existuje niekoľko príčin oboch javov. Inteligentnejšie deti vyrastú a odídu na vysokú školu alebo za lepším vzdelaním preč z dedín, kde sa neuplatnia. Preto tam ostávajú ľudia z nižším vzdelaním. A rovnaký dôvod je aj pre ich politickú orientáciu. Neuplatnia sa lepšie, tak závidia tím úspešnejším a hľadajú politika, ktorý im zabezpečí pečené holuby padajúce z neba. Nízka inteligencia im bráni odlíšiť reálne sľuby od nereálnych ako aj reálne hrozby od fiktívnych. Nemajú schopnosť odolávať zjednodušeniam [politikov] na báze „skupinová identita je prvoradá“ (Jordan B. Peterson). Takže kolektivizmus má u nich na ružiach ustlané. Rovnako ako akceptovanie hoaxov a lží. Myslenie (nielen kritické) je pre nich podozrivé.

Kolektivistickí voliči a vydelanie (1)
Kolektivistickí voliči a vydelanie (1) (zdroj: Marek Mačuha)

Koreláciu je vidno aj z grafu, kde je zisk kolektivistických strán na ľavej Y-osi a vzdelanie na pravej Y-osi. Napriek tomu sa nájdu obce, kde je veľa ľudí s nízkym vzdelaním a volia hlavne demokratické strany. Napríklad Lendak v okrese Kežmarok, či Liesek v okrese Tvrdošín. Títo volia KDH nie preto, že to majú racionálne vyargumentované, ale preto, že sú dobrí katolíci. Iní dobrí katolíci na strednom Považí, či Kysuciach z rovnakého dôvodu volia komunistu Fica, kapitána zlodeja, či kotleby.

Kolektivistickí voliči a vydelanie (2)
Kolektivistickí voliči a vydelanie (2) (zdroj: Marek Mačuha)

Pri zlúčení kategórií „základné“, „stredoškolské bez maturity“ a „učňovské bez maturity“ vychádza korelácia až 0.69. Pri zlúčení kategórií „úplné stredné všeobecné“ a „vysokoškolské spolu“ je korelácia až -0.66.

Náboženské presvedčenie

Z vybraných 20 obcí nevychádza žiadna zásadná korelácia. Korelácia medzi rímskokatolíckou cirkvou a podporou kolektivistických strán je len 0.48. Opačná korelácia je pri evanjelickej cirkvi (-0.45) ako aj pri ľuďoch, ktorí uviedli, že sú bez vyznania (-0.48). Opäť tu vystupuje fenomén Lendak, o ktorom píšem nižšie. Vidiecke obyvateľstvo je väčšinovo katolícke a s nízkym vzdelaním. Na Kysuciach v obci Klokočov znamená 93% príslušnosť k rímskokatolíckej cirkvi v priemere viac ako 85% podporu nedemokratických strán. Na Spiši v obci Lendak v okrese Kežmarok je príslušnosť k rímskokatolíckej cirkvi až 96%, ale priemerná podpora nedemokratických strán je len 29%.

Kolektivistickí voliči a náboženské presvedčenie
Kolektivistickí voliči a náboženské presvedčenie (zdroj: Marek Mačuha)

Ekonomická aktivita

Ďalší výstup zo sčítania obyvateľstva z roku 2011 sú údaje týkajúce sa ekonomickej aktivity. Tieto dáta sa menia dynamickejšie ako ostatné. Nový investor môže zvýšiť zamestnanosť a údaje platné v roku 2002 nebudú zodpovedať údajom pri voľbách v roku 2016. Náboženské presvedčenie, či vzdelanie je predsa len stabilnejšie.

Nasledujúci graf zobrazuje na ľavej Y-osi zisk kolektivistických strán (modrá farba) a na pravej Y-osi podiel nezamestnaných, nepracujúcich dôchodcov a ich súčet (zelená farba).

Kolektivistickí voliči a ekonomická aktivita
Kolektivistickí voliči a ekonomická aktivita (zdroj: Marek Mačuha)

Z údajov majú zaujímavú koreláciu s podporou nedemokratických strán len nezamestnaní (0.52) a nepracujúci dôchodcovia (0.5). Spolu majú koreláciu až 0.59.Je logické, že nezamestnaní a nepracujúci dôchodcovia sú voličmi Smeru, ktorý je hlavnou nedemokratickou stranou. Na dôchodcov funguje korupcia voličov funguje takmer tak dobre ako na voličov z osád. Za malé peniaze (vianočný dôchodok) sa dá získať veľká časť hlasov dôchodcov. Mnohí sú ešte nostalgickí za totalitou. Nezamestnaní neveria nikomu, takže sa ľahko uchyľujú k nedemokratickým stranám. Aj keď v tomto prípade nemusí ísť len o vládne strany, ale aj ĽSNS.

Fenomén Lendak

Pod týmto názvom rozumiem nezvyčajný jav, keď obyvateľstvo s nízkym vzdelaním a príslušenstvom do hierarchizovanej cirkvi modelu pastier-ovce volí nekolektivistické strany. Objavuje sa v tradičných baštách KDH – na Orave, Spiši, v okolí Prešova a Skalice. Príkladom môže byť početná dedina Lendak v okrese Kežmarok s 5000 obyvateľmi a 2500-3000 voličmi. Preskúmal som ho z hľadiska trendu a porovnal som podporu počas jednotlivých volieb. Podpora nedemokratických strán rastie z hodnôt 19% či 16% v rokoch 2002 a 2006 na 46% v roku 2016 čo je viac ako v týchto voľbách získali demokratické strany. Znamená to, že pôvodne demokratickí voliči vo veľkom prechádzajú k nedemokratickým stranám. 

Lendak (okr. Kežmarok)
Lendak (okr. Kežmarok) (zdroj: Marek Mačuha)

Nárast nedemokratických strán medzi rokmi 2012 a 2016 je rozsiahlejší. Z obcí, v ktorých demokratické strany získali v rokoch 2002 – 2012 vždy aspoň o 30% vyšší zisk ako celoštátny priemer nastal medzi rokmi 2012 a 2016 nárast podpory nedemokratických strán podobne ako v Lendaku.

Nárast podpory nedemokratických strán
Nárast podpory nedemokratických strán (zdroj: Marek Mačuha)

Je potrebné zistiť dôvody nárastu podpory nedemokratických strán v týchto oblastiach. V mestách môže ísť o študentské sympatie kotlebovcom či podporu samcovi, ktorý je rodina. Orava, Skalica, Prešov, Spiš bude mať asi iné dôvody. Možno na Spiš presunuli kysuckého farára a hneď nastal nárast podpory SNS či ĽSNS.

V ďalšom článku sa pozriem na to ako sa strana SMER dostala k moci a aké si z toho treba zobrať ponaučenie. Zároveň poukážem na možnosti získania hlasov voličov, ktorí väčšinou volia nedemokratické strany. A nakoniec navrhnem niektoré postupy, ktoré by mohli viesť k porazeniu únoscov štátu v nasledujúcich voľbách.

Marek Mačuha

Marek Mačuha

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  237
  •  | 
  • Páči sa:  2 092x

Som matematik a pracujem v IT. Zaujímam sa o politiku, spoločnosť, filozofiu. Rád riešim problémy, na vec viem priniesť iný pohľad. Chcem sa radšej mýliť a opraviť svoj názor ako pravdu za každú cenu mať. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu