Rozčarovanie z volebného výsledku nie je nepodobné tomu z rokov 1994 a 2012. Skúsim sa najprv pozrieť na tieto časovo vzdialenejšie voľby:
Voľby 1994
Vo voľbách v roku 1994 za manipulácie slovenskej verejnoprávnej televízie aj pri veľkej účasti (75%) dosiahli demokratické strany katastrofálny výsledok. DS sa do parlamentu nedostala, lebo vrátane môjho provoličského hlasu získala len 3,4%. KDH s predsedom ľudákom Čarnogurským sa javilo ako jediná demokratická alternatíva k DS, ktorá ale mala nízke volebné preferencie. Koalíciu tieto 2 strany neurobili a keďže SNS so šťastím do parlamentu preliezla, mohol Mečiar vládnuť a dostať nás na hranu lukašenkovsko-orbánovskej totality.
Je evidentné, že ľavicovo zmýšľajúci demokratickí voliči preferovali komunistov v Spoločnej voľbe, podobne maďarskí voliči volili na základe etnicity a nie na základe hodnôt.
Napriek tomu sa zdá, že mnohí skôr demokraticky zmýšľajúci voliči (na rozdiel od komunistov, nacionalistov a vodcomilov) volili v týchto voľbách iracionálne (zrejme na základe emočných manipulácii STV) Vladimíra Mečiara alebo jeho idídencov, hoci v zásade nechceli zločinnú a nedemokratickú vládu.
Možno volili strany s ešte menšou šancou prekonať 5% ako ju mala DS - napríklad Strana proti korupcii (atď.) získala 1,3%, hnutie za prosperujúce Česko-Slovensko 1%.
Jednoducho sa nad svojou voľbou dostatočne nezamysleli a tak nakoniec teda odčerpanie hlasov demokratickej opozície a zneužitie STV pre ovplyvnenie emočne sa rozhodujúcich voličov zafungovalo pre Mečiara skvele a mohol tak naštartovať valec zo Zlatej Idky.
Radičovej vláda a predčasné voľby 2012
Téme pádu vlády Ivety Radičovej som sa už venoval viackrát, celkom podrobne napríklad tu. Na jeseň 2011 sa v podstate väčšina vlády postavila za morálny hazard, proti svojomu vládnemu programu (hoci explicitne neobsahoval odmietnutie záruk za nemecké a francúzske banky hrajúce ruletu v Grécku), proti ekonomickým záujmom SR a v prospech ekonomických záujmov súkromných bánk. Menšina (takmer celá SaS a OKS) zastávala princípy. Väčšina vládnej koalície sa na rozdiel od Matovičovho inflačného balíku nespojila s opozíciou (až pri odhlasovaní predčasných volieb), ale spojila hlasovanie s hlasovaním o dôvere vlády a padla.
Toto však nemenilo počty poslancov a rozhodne to nedávalo vládu do rúk SMER-u, ktorý disponoval 62 vlastnými a 9 hlasmi SNS. Vládne strany (s výnimkou OKS) sa však s opozíciou dohodli na predčasných voľbách. V tomto prípade to bolo 143 poslancov za, ale v princípa na hlasovaní o skrátení volebného obdobia je možné poukázať na rozdiel medzi demokraciou a liberálnou demokraciou.
Predčasné voľby obmedzujú práva zvolených poslancov vykonávať 4 roky svoj mandát a v podstate sú podobné ako odložené voľby. Ak ústavná väčšina môže presunúť termín volieb tak, že skráti svoje volebné obdobie, prečo by ho nemohla presunúť tak, že by si ho predĺžila? Víťaz môže všetko a ústavná väčšina demokraticky zvolených poslancov snád tiež, či nie? Podľa mňa existuje materiálne jadro ústavy, ktoré uznáva napríklad český ÚS, a toto zahŕňa aj nemožnosť skrátit volebné obdobie. Naša ústava a ústavná tradícia je iná, ústavný súd SR opatrnejšie konštatoval, že skrátenie volebného obdobia referendom je možné len ak sa najprv zmení ústava a toto asi platilo aj v roku 2012. Nepôjdem do detailov, pre mňa nedôveryhodný politik, ale expert na ústavné právo Radoslav Procházka tvrdí zhruba to čo ja a samotné rozhodnutie ÚS z roku 2021 popiera existenciu práva poslancov na 4-ročný mandát, na druhej strane tvrdí, že len ústavou predpokladané dôvody môžu viesť k skráteniu volebného obdobia.
V každom prípade vláda Ivety Radičovej síce skončila nevyslovením dôvery, ale mohla vzniknúť iná vláda, ktorá by zodpovednejšie sledovala ciele zachytené vo vládnom programe (napríklad "Zverejnenie ekonomických analýz, zrozumiteľných a dostupných pre verejnosť, bude podmienkou schválenia finančne významných rozhodnutí vo vláde alebo v parlamente" alebo "V oblasti zvýšenia bezpečnosti dodávok plynu bude podporovať vybudovanie severojužného prepojenia spájajúceho LNG terminály v Chorvátsku a Poľsku a prechádzajúceho cez všetky krajiny V4, čím bude vytvorená možnosť pripojenia Slovenskej republiky k významným plynárenským projektom Južného koridoru (Nabucco, South Stream a pod.). V oblasti bezpečnosti zásobovania ropou bude vláda SR presadzovať koordinovaný postup krajín regiónu pri hľadaní alternatívnych spôsobov dodávok ropy") a realizovala aspoň náznaky súdnej reformy, či iných reforiem.
Po tom, ako sa skrátilo volebné obdobie, ešte nemusel prísť nástup Fica, niekto mu predsa musel dať hlasy, ktoré nedostal ani v roku 2010 (+ 250 000) ani potom v roku 2016 (+ 400 000). Tieto hlasy mu dali voliči, ktorí predtým volili Radičovej vládu a potom hlasovali proti Ficovi a volili jeho koaličných partnerov Most, Sieť, či budúceho partnera SME Rodina. Tých takmer 1,1 milióna hlasov stranám, ktoré vytvorili neskoršiu Radičovej vládu sa vo voľbách v roku 2012 neprenieslo k iným demokratickým stranám, ale vo veľkej miere k SMER-u (v menšej k Matovičovi, ktorý dostal vtedy do politiku Kuffu a Mezenskú).
Iracionálne a emocialné rozhodnutie potrestať tých, ktorí ma sklamali tým, že nedokázali dovládnuť a posunúť krajinu lepším smerom malo za následok jednofarebnú vládu SMER-u, ktorý ničil posledné zvyšky reforiem a v zásade len budoval svoje pozície v justičných, policajných či kontrolných orgánoch štátu.
Voľby 2020
Predvolebné prieskumy z prelomov rokov 2019/2020 naznačovali, že vo voľbách môžu prepadnúť hlasy bývalej vládnej koalície - SNS a MOST, na druhej strane naznačovali, že všetky relevantné politické strany vtedajšej opozície sa do parlamentu dostanú. Navyše bola nádej, že v prípade dostatočného úspechu strán a koalícií ako PS/Spolu, SaS, Za Ľudí a KDH môže nastúpiť kompetentná vláda, ktorá môže naštartovať tak dôležité reformy v oblastiach školstva, zdravotníctva, správneho členenia, súdnictva, polície či štátnej správy.
Trend vysokej podpory politických eseročiek SME-R-odina a OĽANO bol však silnejší, takže vo voľbách 2020 dosiahol fenomenálny úspech histrión s minulosťou šaša a udavača. Avšak všetci voliči, ktorí hodili hlas týmto zoskupeniam mohli, a mal vedieť čo sú zač.
Mnoho ľudí vo volebný deň postihlo zatemnenie mysle a odpovedali na nesprávnu otázku: "Chcem, aby stranou s najvyšším volebným ziskom nebol SMER ?" namiesto bežných správnych otázok týkajúcich sa riadenia štátu ako sú "Chcem platiť viac daní?", "Chcem, aby štát viac zasahoval do môjho súkromia?" či "Chcem, aby sa štát viac presadzoval kresťanské hodnoty (čokoľvek si kto pod tým predstaví)?" alebo aktuálnych otázok "Chcem reformu súdnictva, prokuratúry a polície?", "Chcem efektívnejšie zdravotníctvo?" atď.
Rozhodovanie nemusí byť príliš zložitejšie ako v nasledujúcom diagrame:
Obviňovať Igora Matoviča za to, kam sme sa hlavne jeho vinou dostali, je v poriadku, na druhej strane si treba uvedomiť, že skôr či neskôr nás opäť čakajú parlamentné voľby. Všeličo sa môže dovtedy stať, niektoré súdy nie sú ako Bratislava I, takže je možné, že do ďalších volieb budú odsúdení politici smerohlasu alebo smerodiny.
Okrem vnútorných vecí, môže mať vplyv na voľby aj zahraniči. Okrem vojny na Ukrajine, ktorá sa môže všelijako vyvinúť, je možné, že sa objavia nové problémy: napríklad záchrana Talianska alebo Francúzska pred krachom. Súčasná vláda napriek enormnej neschopnosti takmer všetkých jej členov musí čeliť väčším a zložitejším problémom ako napríklad druhá Dzurindova vláda.
Dzurindova prvá vláda nás zachraňovala pred bankrotom a bieloruskou cestou, takže jeho druhá vláda mala silný mandát robiť reformy. Súčasné strany mali len jednu úlohu - opraviť súdny systém, a to sa im nepodarilo aj vďaka prítomnosti vesklákovej partie. Reformy nemal nikto z kandidujúcich strán ani len ideovo pripravené. V rokoch 2002-2006 bola situácia v Európe dobrá, vo svete boli len problémy s moslimskými teroristami. Teraz je od roku 2020 celý čas medzinárdoná situácia horšia a jej zlepšenie nie je na obzore.
Ako voliť
Koho voliť je podľa mňa otázka, ktorú si treba klásť až po tom, ako si odpoviem na otázku "Ako voliť?". Presnejšie je to otázka: "Na základe čoho sa rozhodovať, komu dám hlas vo voľbách?" - ale ako podnadpis by to bolo pridlhé.
Voľby dopadnú určite lepšie, ak im dáme dostatočnú váhu a budeme im venovať podobnosť, ako keď si kupujeme nový byt alebo vyberáme zamestnanie.
Každý by si mal najneskôr deň pred voľbami položiť tie správne otázky a nájsť k nim odpovede. Miesto rozhodovania sa podľa emócií, jednostranných predvolebných memečiek alebo bežnej volebnej reklamy, by mal použiť pomalé myslenie (D. Kahneman) na zhodnotenie prínosu voľby jednotlivých strán vrátane rizika prepadnutia, alebo rizika, že poslanci strany sú obyčajní ľudia. Rozhodnutie, s ktorým budete zaspávať deň pred voľbami, potom už v deň volieb nemeňte. Keď ste nenašli správne otázky a odpovede za 4 roky, tak v ten posledný deň vás môže ovplyvniť hocičo (ako v roku 1994 Mečiarova STV) a nedpadne to dobre.
Človek sa nemusí venovať politike príliš veľa, aby bol schopný vo voľbách racionálne rozhodovať. Na rozdiel od racionálneho rozhodovanie, či kúpiť chlieb za 2€ alebo 4 bagetky za 50 centov, ktoré podobným spôsobom realizuje väčšina spoločnosti, toto rozhodnutie stojí voliča zhruba 4 ročné čisté príjmy (štát si necháva asi polovicu z ceny práce, hoci podľa inej metodiky je to viac).
Iste, je veľa ľudí, ktorí nikdy nebudú racionálne uvažovať a aj v tom obchode si za posledné peniaze kúpia nejakú blbosť, ale som presvedčený, že v istých životných situáciách dokáže u väčšiny ľudí s volebným právom ich predný mozog niečo vyprodukovať. Svet síce speje k víťazstvu (snáď len dočasnému) iracionality, pozlátka a marketingu, ale takí Česi si dokázali v ostatných voľbách zvoliť dobrú vládu a ani voľby v rokoch 2002 a 2010 u nás nedopadli až tak zle.
Hoci je to staromódne, ja považujem otázku zväčšovania a zmenšovania role štátu za kľúčovú. Totalitný štát nechával minimum priestoru svojim občanom, anarchiu tiež nechcem(e), takže otázka, či to, čo štát za naše dane robí a aké služby ponúka, sa mi zdá dôležitejšia, ako to, či jamkatý podržtaška (toho času predseda) kosí trávnik environment-firendly kosačkou na solárny pohon, alebo (sviňa jedna kapitalistická) spaľuje benzín a produkuje CO2.
Rovnako si nemyslím, že by štát mal byť prítomný v cirkvi (platiť ju), podnikať v ktoromkoľvek sektore vrátane zdravotníctva a školstva a podobne.
Predvolebné prieskumy "popularity" majú mať na rozhodovanie len malý vplyv: keď je strana hlboko pod čiarou, tak ju nebudem voliť hoci mi vychádza ako najlepšia. Voľby nie sú o hľadaní ideálneho kandidáta (resp. kandidátov - kto pozná aspoň 50 kandidátov zo svojej "ideálnej" strany ?). Naopak, sú o tom zvoliť niečo rozumné a zvoliteľné, pokiaľ sa to dá, tak voliť aspoň menšie dobro, ale ak to nejde, aj voliť menšie zlo je väčšinou lepšie ako nevoliť (okrem prípadu Gašparovič-Mečiar, kde som menšie zlo nedokázal nájsť).
Ak si v najbližších voľbách znova zvolíme gaunerov, mentálne postihnutých a závislé neosobnosti, tak sa nemáme čomu čudovať. Ak sa na voľby vykašleme, lebo tam nekandidujú ideálni kandidáti (to podľa mňa ani neexistuje, ale ak by aj bolo, spolu s nimi kandidujú aj iní), tak sme vlastne umožnili tomu horšiemu uspieť, lebo ľudáci, nacionalisti, komunisti a vodcomilovia volia na základe skupinovej identity, takže im nezáleží na kandidátoch, len na ideologickej blízkosti k ich mentálnemu svetu, ktorý je proti liberálnej demokracii.
A o záchranu liberálnej demokracie na Slovensku ide v podstate v každých voľbách, nie sme v 90-tych rokoch v UK alebo USA, dnes je situácia horšia.
