Odporúčam vypočuť si skvelý rozhovor s Jefimom Fištejnom, v ktorom popisuje dva spôsoby, akým sa Západ stavia k nepríjemným rozhodnutiam pri agresii veľkej krajiny. Chamberlain bol "mierotvorca". Z Mníchova 1938 prišiel s mierovou dohodou, ktorá vraj zabránila svetovej vojne. Naproti tomu Churchill bol "vojnový štváč", ktorý tvrdil, že Nemecko sa neuspokojí so Sudetmi a zaútočí na ďalšie krajiny.
Aj dnes sú medzi svetovými lídrami mierotvorcovia ako Macron, ale aj vojnoví štváči ako Boris Johnson. Problém je, že obyvateľstvo je naklonené opäť uveriť chamebrlainovcom v ich predstave, že s Putinom je treba vyjednávať a že chyby sú aj na strane Ukrajiny.
Napríklad v aktuálnom čísle časopisu .týždeň môžete v odpovedi na otázku "Aké ponaučenia zo studenej vojny by mal Západ oprášiť teraz v súvislosti s Putinovou agresiou na Ukrajine?" od nemeckého novinára Hannesa Steina nájsť "Potrebujeme konzervatívne strany, ktoré necítia a neživia nenávisť voči cudzincovi, voči gejom ... ". Treba hľadať čo najširšiu zhodu a tá je na úrovni ľudských práv, pretože medzi tými stovkami detí zavalených v zbombardovanom mariupoľskom divadle zomreli aj budúci gejovia, či transgender osoby. Iste, cítiť a živiť nenávisť je zlé bez ohľadu na objekt nenávisti. Ale zdá sa, že zdôrazňovanie kolektívnej identity je už hlboko zakorenené v mysliach mnohých a pritom je to to, čo má Západ rovnaké s Putinizmom - akurát u neho je to kolektívna identita ruskej národnosti.
Slovensko
Podpora kolektivistický politických strán na Slovensku je dlhodobo na úrovni 55% - 60%, čo nemusí znamenať, že toľko ľudí uprednostňuje rôzne formy kolektívnej identity (nacionalistická, vodcovská, triedna), ale prieskum o vojne na Ukrajine ukazuje, že až tretina Slovákov si myslí, že za neodvôdnenú agresiu Ruska proti Ukrajine, úmyselné vraždenie civilného obyvateľstva a iné zverstvá je zodpovedný Západ.
Napriek tomu, si myslím, že 11% súhlas s tvrdením, že "vojna na Ukrajine je zinscenovaná a na záberoch z nej sú zaplatení herci a herečky" je vlastne dosť málo.
To, že putinofilstvo koreluje s podporou kolektivistických strán (choďte dať otázky z prieskumu do Papradna) je celkom jasné. Človek, ktorý si váži osobnú slobodu a ľudské práva nemôže byť v otázke vojny na Ukrajina ani milimeter na strane Putina.
Praktické kroky Slovenska sú našťastie v zásade správne (ČR je stále nedostižný vzor). Kto mal ilúzie o Mikulcovi, asi prežil pandémiu v zahraničí. Meškanie s odovzdaním S-300 a náhradných dielov na poľské MIG-y (neverím, že máme letuschopnú stíhačku) je síce malá škvrna na našom správaní, ale zasa Heger nie je líder. Preto asi bude musieť najprv dostať požiadavku od USA, aby sme sa s tými S-300 rozhýbali. Pritom už na Ukrajine mali týždeň byť a cirkus okolo ich neodovzdania mohli zahrať aj po ich fyzickom presune - verejnosť nemusí presne vedieť kedy a akou trasou sa presúvajú (-li).
Poteší, že najvyššie miesta USA (v rozhovore s Karen Donfried v stredu večer na ČT24) neplánujú rušiť sankcie predtým, ako Rusi úplne opustia Ukrajinu a ukončia boje, ale niektoré ostatné krajiny EÚ majú problém so sankciami už teraz.
Je jasné, že nemôžeme mať rovnaký blahobyt a nestratiť vôbec nič, pričom Ukrajina stráca všetko. Úplné odstrihnutie sa od ruskej ropy a plynu je potrebné a skôr či neskôr k nemu dôjde. Ale čím neskôr, tým viac civilných obetí na Ukrajine pribudne. Navyše časť problémov nie je spôsobená ruskou vojnou, ale politikou ECB ako aj pandémiou. Prísť o domov a musieť ujsť je neporovnateľne horšie ako mať cenu za jeden rožok až 10 centov.
Nemecko
Nemecký socialisti (SPD a zelení) boli vždy veľkí kamaráti s putinovským Ruskom. Schröder zašiel až tak ďaleko, že je súčasťou putinovských ekonomických síl a mal by byť na sankčnom zozname. Zdá sa, že 17 rokov od jeho prestupu z pozície spolkového kancelára do vedenia Gazpromu (neskôr sa stal aj predsedom predstavenstva Rosneftu) majú už v SPD odstup, ale závislosť na ruskom plyne a tvrdohlavý boj proti atómovej energii znamenajú, že ani v letných mesiacoch nebudú schopní existovať bez ruského plynu. Je to achilova päta sankcií.
Francúzsko
Putin podporoval Le Pen pretože chcel čo najviac destabilizovať Západ. Vždy si vyberal extrémistické strany a témy, ktoré Západ oslabovali a tieto finančne podporoval z (hlavne nemeckých) peňazí za plyn. Avšak Macron je pred voľbami a hrá sa na mierotvorcu. Preto do druhého kola volieb (24.4.) bude tliachať o mierových rokovaniach ako keby sa ich dalo reálne viesť, kým Rusi bojujú na Ukrajine. To je ako keby sa pred súdom riešil rozvod za neustálej bitky zo strany manžela.
Veľká Británia
Veľká Británia má svoje problémy (nemá ECB, takže tak ako ČR bojuje s infláciou) a rieši napríklad to, že medzi Southamptonom a Liverpoolom pôjde trajekt so somálskou posádkou, pretože tamojší prepravca nechce platiť minimálnu mzdu svojim zamestnancom alebo, či bol o porušení protipandemických opatrení v máji 2020 na večierkoch usporiadavaných štátnymi zamestnancami (sir Humphry) informovaný predseda vlády pravdivo a klamal snemovňu, alebo nie.
V otázke putinovského Ruska je zdá sa politická reprezentácia jednotná. Samotný Boris Johnson napísal o Winstonovi Churchillovi biografiu (a Boris Johnson nie je žiaden plagiátor ale absolvent Oxfordu ešte za čias, keď za niečo stál) a je jasné, že v tejto otázke to nebude hrať na Chamberlaina. Veľká Británia proti Putinovi podniká najsilnejšie kroky, na druhej strane nie je tak ekonomicky závislá. Škoda, že už nemôže ovplyvniť EÚ.
USA
Nakoniec je tu najsilnejší hráč a na rozdiel od EÚ, je to hráč, ktorého Putin rešpektuje. Joe Biden je socialista a teda mierotovorca a nie nejaký vojnový štváč ako boli Reagan a starší Bush. Na druhej strane zažil studenú vojnu, teda vie, že Putin chce pokračovať až do Berlína a uvedomuje si, že táto otázka je kvalitatívne dôležitejšia ako otázky BLM, LGBT či klimatokatastrofy.
Preto budú dodávky zbraní a spravodajských informácií pokračovať, takže nasledujúci mesiac síce umrú tisíce ukrajinských civilistov a tisíce vojakov (hlavne z národnostných menšín ruskej federácie) ale Rusi v nej nevyhrajú.
Od 25. apríla sa situácia môže zmeniť. EÚ zistí, že to už bez ruského plynu do jesene zvládne (zníži sa jeho použitie v priemysle a stúpne cena aj pre domácnosti), Macron bude vedieť, že bude ešte 7 rokov v žiari reflektorov riadiť le débate national a EÚ zastaví dovoz ruského plynu a ropy. Potom snáď už nebude dlho trvať, kým niekto nahradí Putina a môžeme dúfať, že to bude skôr typ Gorbačov/Jeľcin ako typ Stalin.
Ak však preváži obava pred nespokojnosťou obyvateľov, populisti môžu tlačiť na Ukrajinu, aby akceptovala svoju okupáciu. Toto však nesmieme dopustiť. Inak budeme mať aj hanbu aj vojnu.
