Slovensko patrí medzi väčšinu krajín vyspelého sveta, ktoré očkujú deti od 12 rokov. Na rozdiel od očkovania proti chorobám ako osýpky, mumps alebo rakovina krčka maternice, môžu byť výhody vakcinácie proti covid u detí ďaleko menšie. Skúsim sa pozrieť na dôvody, prečo očkovať a prečo neočkovať deti v kategórii pod 16 rokov.
Prečo očkovať?
Argumenty prečo očkovať deti sú zhruba v dvoch kategóriách - samotná ochrana detí a ochrana ostatných.
Riziko ochorenia covid-19 u detí
Smrtnosť vírusu je vo vekovej kategórii 60 rokov a viac vyššia (1:10) v porovnaní s kategóriou dedí, kde je toto riziko zanedbateľné (asi 1:100000). Ak štúdie zo zahraničia ukazujú korelácie s určitými rizikovými faktormi (cukrovka, obezita, ... ), tak očkovanie týchto detí má aj účinok v podobe zachránených životov a zníženia hospitalizácií. Vo všeobecnosti je ale riziko veľmi malé.
Vakcíny chránia výborne proti ťažkým priebehom a úmrtiam, ale existuje tu ešte jeden faktor a to sú dlhodobé dôsledky po prekonaní covidu, tiež zvané long covid.
Snažil som sa zistiť, ako je long covid u detí pravdepodobný a aké má následky. Obhajcovia nebezpečia long covid u detí tvrdia, že až 42,6% detí (z "reprezentatívnej" vzorky 129 detí) má následky obmedzujúce ich bežný život 4 mesiace po ochorení na covid. Niektorí verejne komunikujúci lekári rozprávajú o tom, ako musia liečiť long covid u detí, ale skutočné štatistiky som nenašiel. Nesedí mi to s tým, že sa nikto neozýval celý rok a zrazu sa tu začne tvrdiť, aké má covid dlhodobé následky u detí.
Ako píše napríklad the-scientist.com tu, dôvody pre nízku výpovednú hodnotu dát sú napríklad to, že asociovať nádchu 4 mesiace po prekonaní covidu s covidom a tým to označiť ako long-covid syndróm umožňuje získať ľubovoľné (požadované?) výstupy. Je možné, že to riziko tu je, len ho musí kvantifikovať kvalitná observačná štúdia, inak sú to len anekdotické informácie, ktoré rozhodne nie sú evidenced-based medicine.
Je možné, že určité diagnózy a komorbidity majú silnú pozitívnu koreláciu s long-covid, možno sú to iné skupiny ako tie, ktoré majú koreláciu s hospitalizáciami, avšak pri vysokom podiele bezpríznakových prekonaní a prekonaní covidu s ľahkým priebehom sú potrebné dáta z mnohých krajín a vo vysokých počtoch, aby sa tieto korelácie odhalili. Dovtedy je to slabý dôvod pre očkovanie.
Riziko šírenia covid-19 deťmi
Iným dôvodom prečo vakcinovať deti je to, že by mali prenášať covid ľahšie ako dospelí (hlavne spomínanú deltu). Ale ak má delta také vysoké reprodukčné číslo, tak znížené šírenie medzi deťmi od 12 rokov nám nepomôže, lebo ju budú šíriť jedenásťroční.
Druhá vec je, že ako deti prekonávajú covid ľahko, tak aj ich vírusová nálož je nízka a pri izolácii v prípade symptómov ostáva na prenos covidu krátke obdobie pred nástupom symptómov a po odznení, v ktorom nedochádza k veľkému šíreniu. Aj túto hypotézu by bolo dobré podporiť nejakou štúdiou, lebo to, čo sa mi môže zdať logické nemusí byť pravda.
V školách je možné testovať deti (testy zo slín poolované po triedach, v prípade pozitivity opakovane po jednotlivcoch), čo by mohlo zastaviť šírenie v týchto lokálnych ohniskách. Podľa mňa sa však aj tak nepodarí zabrániť šíreniu covidu v školách a treba sa na to pripraviť, pretože delta má reprodukčné číslo okolo 7.
Prečo neočokovať?
Vo veľmi zaujímavom článku na BBC rozoberajú dôvody, prečo Briti neočkujú deti (a ani neplánujú očkovať pod 17 rokov). Tie sú:
1. Veľmi nízke riziko (na covid zomrie menej ako 2 z milióna, čiže na Slovensku 1-2 deti do 15 rokov za všetky vlny spolu)
2. Vysoká hladina protilátok (tretina vo veku 16-17 rokov mala protilátky, hoci v tejto skupine je minimum očkovaných)
3. Iní potrebujú vakcíny viac (v tomto prípade sa skôr spomínajú krajiny tretieho sveta)
Tieto argumenty v zásade môžu platiť aj na Slovensko. Bolo by veľmi užitočné zistiť, aká je premorenosť u detí, aké majú protilátky v rôznych vekových kategóriách. Aj ostatné susedné krajiny mali podobne nekontrolovaný priebeh druhej vlny, takže dáta by sa mohli zbierať za V4 a Rakúsko.
Britský argument, že iní potrebujú vakcíny viac, by každý slušný eurofilný wokie označil za imperialistický a rasistický, pretože Spojené Kráľovstvo chce ponúknuť svoje prebytočné vakcíny svojím bývalým kolóniám v zoskupení Commonwealth. U nás potrebujú vakcíny hlavne starší (50+), ktorí to ale odmietajú. Neviem, či sme pripravení povedať, že milión podaných vakcín deťom zníži počet ich hospitalizácií z 5 na 1, ale tie isté vakcíny môžu zachrániť 1000 dospelých Ukrajincov a preto darujeme tieto vakcíny Ukrajine. Keďže EÚ objednala vakcíny pre 70% populácie, ostane nám ich veľa aj keď zaočkujeme deti, takže na výpomoc ostatným spriateleným krajinám ostatne dosť vakcín aj po preočkovaní zdravotníkov a učiteľov treťou dávkou, takže tento argument asi u nás nezaberie (a bude neaktuálny aj v UK)
Uvediem ešte pár ďalších dôvodov, prečo nevakcinovať deti.
Riziko nežiadúcich účinkov
Okrem spomínaných argumentov je tu ešte niečo, čo uvádzajú ako dôvod proti očkovaniu dospelí, ale možno to viac platí u detí. Ako som už písal v minulom článku, zanedbateľné riziko trombóz po vektorových vakcínach (Pfizer je mRNA, ale aj tam je toto riziko, hoci ešte trochu menšie) nakoniec viedlo k vylúčeniu najmladších z očkovania AZ. Je možné, že existuje iné riziko, ktoré sa odhalí až po aplikovaní niekoľko miliónov dávok vakcín deťom?
Odpoveď na túto otázku nám nedajú klinické štúdie, v ktorých je napríklad dievčat vo veku 12 rokov, ktoré dostali vakcínu spolu tak 100. U detí hrá vek väčšiu rolu, takže až observačné štúdie niekoľko mesiacov po očkovaní, teda v zime (aj na Západe začali deti vo veku 12-16 rokov očkovať až v júni) môžu dať odpoveď na otázku, aké kategórie detí majú riziká spojené s vakcináciou proti covid-19 a potom budeme vedieť, či tieto riziká prekonávajú riziká spojené s ochorením.
Riziko posilnenia antivaxerov
Politici musia zvažovať viac dôsledkov ako len medicínske. Napríklad zatvorenie škôl bude mať dlhodobé negatívne dôsledky pre celú generáciu detí a nesmie sa už opakovať. Podobne nepriamym dôsledkom rozhodnutia vakcinovať deti vo veku 12-16 rokov, resp. neskôr možno aj mladších, môže byť zvýšenie odporu proti vakcinácii ako takej.
Kým doteraz rodičia brali očkovanie svojich detí ako samozrejmosť, dnes, keď máme možno 50% dospelých, ktorí sa boja ihly alebo sa z iného dôvodu nechcú zaočkovať proti dosť smrteľnému vírusu, je možné, že počet rodičov odmietajúcich očkovanie svojich detí bude rásť a to aj kvôli tomu, ako štát bez dôkladných argumentov, s nátlakom vo forme opakovaných platených testov (okrem tých, čo posielajú deti do táborov) presadzuje vakcináciu detí, ktoré covid zvládajú bez problémov. Možno to nestojí za to, ľudské životy to dnes nezachráni, ale zníženie počtu zaočkovaných detí na ostatné choroby, proti ktorým sa bežne očkuje, môže vyvolať lokálne epidémie týchto chorôb. Toto nie je bojisko, ktoré je podstatné pre priebeh covidu u nás v zimnej sezóne 21/22.
Slovenský systém
Očkovacia schéma pfizeru si vyžaduje asi 2 mesiace, kým sú zaočkovaní "plne" chránení. Očkovanie detí začalo pilotne až 23. júna, takže zaočkovať deti nebolo pred dovolenkami ani možné. Takto sa nie vlastnou vinou dostanú do situácie ako ich mladší súrodenci, t.j. budú musieť podstúpiť odber s platnosťou 3 dni a to teda opakovane (hoci s prechodným obdobím pre cestovanie cez hranice, nie však pre všetky aktivity).
Pokiaľ ide o opatrenia aplikované na deti vo veku 10-11 rokov, tie sú na tom ešte horšie. Nie je ich možné vakcinovať, ale musia mať negatívne testy. Znamená to buď, že budú postupovať nepríjemný výter za 10 € (ag) či 60 € (PCR), alebo pľuvanie za 80 €. Pritom nepredstavujú takmer žiadne riziko, rozhodne nie významnejšie ako 9 ročné.
Jeden test pre všetky deti v rodine
Technicky by ma po tom, ako moje deti odmietli paličku a išli si zapľuvať, zaujímalo či by nemohli byť testy zo slín aspoň poolované v rámci rodiny. Ak je jedno dieťa pozitívne, tak už celá rodina musí byť braná ako pozitívna, takže nevidím dôvod prečo by sa nemali povoliť a realizovať poolované testy zo slín. Laboratória na tom zarobia menej, ale až multiotecko presadí neobmedzené testy zadarmo, tak si to vynahradia.
Záver
Štát by mal preferovať riešenia, pri ktorých malé náklady prinášajú veľký zisk. V prípade covidu je to očkovanie seniorov, nie očkovanie detí. Ak má dôvody, pre ktoré je presvedčený, že existuje vyššia pravdepodobnosť šírenia alebo dlhý covid, mal by ich jasne a dostupne formulovať aj s odkazmi na fakty (vedecké štúdie). Zatiaľ to však vyzerá, že sa len snažíme dosiahnuť isté formálne ciele (podiel zaočkovanej populácie), ktorých prospešnosť je malá.
Štát by nemal vytvárať pravidlá, ktoré požadujú niečo, čo sa nedá splniť (vakcinácia detí vo veku 10-11, resp. plná vakcinácia detí vo veku 12-16 už v priebehu tohto leta) a alternatívu spoplatňovať (pre deti je špáranie paličkou v nose extrémne nepríjemné). Na rozdiel od dospelých, ktorí sa nechcú zaočkovať (tam som proti preplácaniu covid testov), časť detí túto alternatívu nemá.
