Kolektívna imunita (herd imunity) funguje tak, že vírusu znižuje pravdepodobnosť šírenia sa. Pokiaľ reprodukčné číslo (R) hovorí, koľkých nakazí jeden človek tak kolektívna imunita reálnu hodnotu tohto čísla zmenšuje. Ak je R číslo pri nulovej kolektívnej imunite je 1,3, tak 100 ľudí nakazí 130 ďalších. Ak je však kolektívna imunita na úrovni 30%, tak z tých 130 ľudí bude mať 39 imunitu a vírus tak v skutočnosti nakazí len 91 ľudí a R číslo bude 0,91.
Hodnota R pre COVID bola na trhovisku vo Wuchane odhadovaná na 5. Pretože tam neboli aplikované žiadne opatrenia, tak sa odhaduje, že to zodpovedá hodnote R0. Vplyv počasia, iného správania sa ľudí navzájom v Európe, vyššia hygiena môžu znamenať, že základná toto reprodukčné čísla v Európe (bez nosenia rúšok a iných opatrení) je 2,7 - 3,3 (napr. táto štúdia). Preto by kolektívna imunita na úrovni 50% znížila R na 1,5, čo by ešte nestačilo. Až hodnoty premorenia na úrovniach 70% znížia R pod 1. Avšak určité opatrenia (dezinfekcia pri vstupe do obchodu, častejšie umývanie rúk, vetranie či ostávanie doma pri chorobách dýchacích ciest) môžu tiež znižovať hodnotu R. Preto aj menšia miera premorenia umožňuje spomaľovať šírenie vírusu.
Keďže na jar sa dalo očakávať, že vakcína bude dostupná pre širokú verejnosť v najoptimistickejšom scenári o rok, rozhodli sa švédski epidemiológovia (a presvedčili o tom svoju vládu) ísť minimalizovaním obmedzenia ekonomiky a života a získať tak kolektívnu imunitu. Pretože neplatí, že zachránený život pred smrťou s covidom (alebo na covid) má nekonečnú cenu. Dôsledok prepadu ekonomiky je pokles dostupných príjmov v zdravotníctve, kratší vek dožitia. Ak je cena za ušetrenie pol roka života 80-ročnej nevládnej pacientky, skrátenie života o 30 rokov vďaka neodhalenej rakovine, či o 10 rokov vďaka neoperovanej srdcovej vade, tak je v tomto uvažovaní asi chyba. Politici musia uvažovať aj v kategóriách ako očakávaná dĺžka života, neodvrátiteľné úmrtia, dĺžka života v dobrom zdravotnom stave a podobne a aplikovať ich štatisticky na celú populáciu. Pre strom nesmú prestať vidieť les. A hlavný epidemiológ Anders Tegnell ani netvrdil, že kolektívna imunita je cieľ, ale chcú udržať šírenie vírusu tak, aby to zdravotníctvo zvládalo.
Švédsko deklarovaný cieľ premorenia 30% zrejme nedosiahlo. Niektoré štúdie ukazujú premorenosť na úrovni 6,1% (koniec júna). Avšak dáta sú veľmi rozporuplné. Oblasť Štokholmu mala koncom apríla premorenosť 25% a v polovici júna len 14%. Zdá sa, že mnohí ľudia prekonali covid tak ľahko, že sa im neskôr už nedajú zistiť protilátky. Ak by 80% ľudí prekonalo ochorenie tak, že pri opätovnom nakazení ich imunita vírus potlačí skôr, ako sa stanú infekčnými, tak potom hodnota 7% ľudí s protilátkami môže znamenať de facto kolektívnu imunitu 35%. Celkom by ma zaujímal názor vedcov na opätovné nakazenie, schopnosť šírenia vírusu pri nízkych dávkach a trvácnosť imunity získanej prekonaním covidu. Je celkom možné, že opätovné nákazy sú s odstupom pár mesiacov štandardom, zatiaľ čo trvalejšia imunita je menej častá. V takom prípade potom nemusí kolektívna imunita vôbec fungovať, lebo sa nedá dosiahnuť v kratšom čase ako je pamäť imunity po prekonaní covidu. A potom je otázne, ako dlho vydrží imunita získaná z vakcín. Určite nebola laboratórne potvrdená imúnnosť po roku alebo dvoch, pretože vakcíny sa testujú len asi pol roka.
Cieľom vlády však ani vo Švédsku nebolo dosiahnuť určité premorenie, to bol len prostriedok. Cieľom bolo udržať kvalitu a dĺžku života a koexistovať s koronou. A tu Švédsko na rozdiel od nižšie porovnávaných krajín vrátane Slovenska vychádzalo z vysokých hodnôt.
Švédi sami priznávajú, že neochránením dôchodcov na jar urobili veľkú chybu a mali zbytočne veľa mŕtvych. Je možné, že švédska cesta bola tou správnou napriek tomu, že sa proti tomu stavali úplne všetci (okrem UK, ktorá to však musela vzdať). Hlavne médiá hodnotili švédsky prístup dosť predčasne ako zlyhanie. Ani dnes nie je ešte čas bilancovať, avšak chcem sa pozrieť, či dáta hovoria v prospech alebo v neprospech švédskeho prístupu.
Ktoré číslo je to pravé
Verejnosť očakáva, že zložité veci budú popísané jednoducho. Ak to nejde formou áno/nie a je potrebné použiť nejaké numerické vyjadrenie, preferujú jedno číslo. To samozrejme znamená zanedbanie mnohých faktorov a tak sa pozriem na rôzne čísla popisujúce stav koronavírusu a účinnosti opatrení proti jeho šíreniu.
Počet nakazených ani relatívny počet nakazených nehovoria nič o úspešnosti dlhodobej stratégie. V niektorých krajinách sa testuje a odhaľuje viac, v iných menej. Toto číslo nám môže ukázať, či sa stíhať trasovať a testovať (spolu s druhým číslom - počtom testov), ale viac chorých, ktorí majú ľahký priebeh je vlastne dobré, lebo získavajú určitú imunitu a pravdepodobne nešíria vírus tak, ako tí, čo majú väčšiu nálož vírusu.
Počet vážnych prípadov to tiež nie je. Indikuje, v akých problémoch sa zdravotníctvo nachádza a bude nachádzať v blízkej dobe a môže opodstatňovať tvrdšie opatrenia. Rôzne krajiny však vážne chorých zvládajú s rôznou úspešnosťou. Takže viac vážne chorých nemusí znamenať viac mŕtvych, len väčšie výdavky a väčší prepad ekonomiky (ale tu ide o také malé čísla, že v porovnaní s dopadmi lockdown-ov je to zanedbateľné).
Počet mŕtvych s covidom tu už vyzerá byť, ale nie je. Pretože niektoré krajiny sem zahrnú aj obeť autonehody, ktorá mala koronavírus a iné neuvedú človeka, ktorému zlyhalo srdce, lebo mal pridružené komplikácie. Avšak až také veľké rozdiely v metodike nie sú, takže ak je niekde hodnota 0,4 na 1 milión (Švédsko) a inde 22 na 1 milión (Česko) tak to niečo indikuje. Preto nižšie uvádzam aj tieto dáta z worldmeters.info.
Celková mortalita prepočítaná na milión obyvateľov je podľa mňa číslo, ktoré najlepšie vystihuje úspešnosť vlád nielen s pandémiou, ale aj so zlepšovaním (či skôr udržiavaním) zdravia ľudí. V tomto čísle sú totiž zahrnuté aj nepriame úmrtia, ako napríklad ak lekár, ktorý s prepracovania po víkendovom brannom cvičení určí zlú diagnózu alebo ak odložené preventívne vyšetrenie spôsobí predčasnú smrť (ale nezachytí to prípady, keď človek s predpokladom dožiť sa do roku 2050 zomrie budúci rok na rakovinu, toto bude možné vyhodnotiť až neskôr).
Švédske dáta
Švédsko malo v rokoch 2015 - 2018 pomerne stabilnú mortalitu, v roku 2019 im výrazne poklesla a v 2. štvrťroku 2020 naopak extrémne stúpla (vďaka nezvládnutej ochrane domovov dôchodcov pri koronavíre). Dá sa povedať, že časť starčekov, ktorí mali podľa štatistík zomrieť minulý rok, zomrela až na jar tohto roku. Ak však odhliadneme od obdobia marec-jún, je mortalita vo Švédsku pod priemerom minulosti (ľudia, ktorí zomreli v máji mali zomrieť v septembri, čím sa znížila mortalita za september).
Porovnanie krajín
Pre vyhodnotenie, či je švédsky model lepší alebo aspoň nie je úplne zavrhnutiahodný, som si zobral 2 podobne zaľudnené krajiny - Belgicko a Česko. Zatiaľ čo Belgicko nezvládlo ani prvú vlnu a nezvláda ani druhú, Česko prvú vlnu takmer nemalo. Obe tieto krajiny zaviedli celkom prísne obmedzenia vrátane lockdownu.
Najprv teda dáta z worldmeters.info, ktoré si každodenne môžete pozrieť. Pri rôznych škálach grafov úmrtí s koronavírusom som musel trošku roztiahnuť screenshoty z grafov pre Belgicko a Česko. Počet obyvateľov nehrá v týchto absolútnych číslach význam (krajiny majú 10 až 11 miliónov obyvateľov). Švédsko má trochu viac zaľudnené oblasti ako Belgicko či Česko (Štockholmu, Göteborg, Malmö) - odľahlé oblasti nehrajú význam, lebo tam býva málo ľudí.
Porovnanie mortality
Česko neposkytuje dáta dostatočne načas, takže ich mám len po začiatok septembra. Švédsko, Belgicko (ale aj napríklad Dánsko) poskytuje verejne denné dáta úmrtnosti. Slovensko poskytuje len mesačné štatistiky do roku 2019.
Graf vyššie ukazuje (nie je tam zachytený jesenný nárast v ČR), že cesty obmedzení (Belgicko, Česko) nie sú lepšie ako švédska cesta. Uvidíme o rok v apríli, ako sa prejaví druhá a tretia vlna.
Urobil som ešte jeden graf (mortalita na 1 milión obyvateľov), v ktorom som sčítal dáta za prvý polrok a zatiaľ neúplný druhý polrok. Graf dokazuje, že každá štatistika sa dá prezentovať tak, ako to komu vyhovuje. Medzi matematikmi je taký vtip, že keď sa štatistika spýtate koľko je 2+2, odpovie "Koľko chcete, aby to bolo?"
Slovensko
Švédska cesta nie je pre Slovensko možná. Epidémia iracionality nedáva nádej, že aj o desaťročie by sme ďalšiu pandémiu zvládli bez zničenia si ekonomiky. Pre poučenia z aktuálnej epidémie je priskoro. Avšak už teraz je jasné, že epidémiu lepšie zvládajú krajiny, v ktorých ľudia nestratili dôveru vo svoj štát (vládu, hlavného hygienika, ministra zdravotníctva). Ďalej je jasné, že klamstvo, triky, ignorovanie, urážanie a bojkotovanie vedcov zo strany premiéra sú kontraproduktívne. Miesto toho mal povedať holú pravdu:
Smer Ficovho hlasu pomocou rašiovských paškov tak zdevastoval naše zdravotníctvo, že nezvláda ani desatinu toho, čo Česi a preto musíme viac zatvárať ekonomiku.
Ale to by musel priznať, že za ministra zdravotníctva má neschopného hlupáka a že nemá žiadnu víziu, ako zdravotníctvo zlepšiť (tu nepočítam nahradenie "našich" ľudí za "obyčajných našich" ľudí). Aj OĽANO totiž ťaží z útokov na Pentu a súkromný sektor v zdravotníctve, pričom problém je v štátnej kontrole, štátnych orgánoch (viď Kičura), štátnej poisťovni, štátnych nemocniciach.
Iné ponaučenie môže byť, že netreba vždy robiť to, čo robia ostatní. Môžu byť v rôznej situácii, možno majú horšie zdravotníctvo, menšia dôveru vo vlastnú vládu, blížiace sa voľby, problémy s prisťahovalcami. Opatrenia, ktoré fungovali proti SARS a MERS sa nedali uplatniť a tvrdý lockdown podľa čínskeho vzoru sa asi v demokracii nepodarí.
Slovensko proti názoru väčšiny zaviedlo rovnú daň z príjmov, ktorú predtým nikto nemal. Ivan Mikloš bol za to najprv kritizovaný a až potom, ako sa ukázala ako dobrá, bol oceňovaný. Naopak v inej otázke sme ustúpili - išlo o porušenie princípov eurozóny pri záchrane nemeckých bánk z peňazí daňových poplatníkov aj ostatných štátov (tam ma Mikloš sklamal) pri krachu Grécka. Teraz nás čaká veľký balík peňazí, ktorý sa snažíme minúť za každú cenu, pričom možno múdrejšie bude realizovať len to, čo bude naozaj reforma a zadĺžiť sa menej.
Zdroje dát:
České týždenné dáta úmrtnosti: https://www.czso.cz/documents/62353418/138258829/130185-20data102720.csv/059896af-ea39-4cac-9ffb-9cebbe24f6d6?version=1.0
Švédske denné dáta úmrtnosti: https://www.scb.se/contentassets/edc2b33f85ad415d8e7909002253ed84/2020-10-26-preliminar_statistik_over_doda_inkl_eng.xlsx
Belgické denné dáta úmrtnosti: https://statbel.fgov.be/sites/default/files/files/opendata/deathday/DEMO_DEATH_OPEN.zip
