reklama

Dane - sadzba a výnos

Dane slúžia na napĺňanie príjmovej strany rozpočtu a zároveň ovplyvňujú motiváciu aktérov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Otázka na čo použiť rozpočet je základnou politickou otázkou, podľa ktorej by sme si mali my voliči vyberať našich zástupcov. Jej súčasťou je ale aj otázka aký veľký by mal byť rozpočet (v širšom zmysle štát). A keďže štát má príjmy hlavne z našich daní (eurofondy, ktoré dlhodobo kritizujem ako neefektívne socialistické prerozdeľovanie alebo príjmy z tranzitu plynu a pod. sú v porovnaní s príjmami z daní a odvodov zanedbateľné), na stole je otázka, aké majú byť naše dane.

Diletant by povedal, že treba zvyšovať dane, lebo tým budú vyššie príjmy a on ako predseda vlády (de iure minister financií) ich bude môcť správne rozdeliť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sú tu však dva vážne problémy:

  1. Vyššia sadzba dane môže znamenať nižší výnos

  2. Vyššia sadzba dane môže znamenať jej obchádzanie, nárast kriminálnych aktivít (pašovanie) a odcudzenie občana od štátu (parazitovanie na štáte)

V zásade dane môžu byť určené ako podiel na príjme, teda zo sumy príjmu sa určitý podiel odčíta (teoreticky je to skôr lineárna rovnica D = a*P + b) alebo určené ako doplatok k cene, teda k sume sa určitý podiel pridá (D = C*a + b , pričom celková cena je potom C + C*a + b).

V prvom prípade je sadzba dane nad 100%, akú platila autorka Pipi dlhej pančuchy Astrid Lindgrenová, nezmysel. Záporná sadzba odoberá z rozpočtu. Modely s viacerými sadzbami a odpočítateľnými položkami sú zložitejšie ako model s jednou sadzbou, ale v zásade na nich platí to isté.

Lafferova krivka

Lafferova krivka
Lafferova krivka (zdroj: en.wikipedia.org)

Lafferova krivka popisuje vzťah medzi sadzbou dane a výnosom. Pre tento text si vystačíme s mentálnym cvičením.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aký bude výnos z daní, ak bude sadzba 0% ? Toto nie je ekonomická, ale matematická otázka, odpoveď je 0. Toto je na Lafferovej krivke bod úplne vľavo.

Aký bude výnos z daní, ak bude sadzba 100% ? Toto nie je ekonomická, ale psychologická a sociologická otázka. Pár jedincov môže rado zaplatiť celý svoj príjem štátu a žiť z úspor, výsledok však bude zaokrúhlene opäť 0. Toto je na Lafferovej krivke bod úplne vpravo.

Posun sadzby dane má za následok a) zmenu vybranej sumy pri rovnakom základe, b) zmenu základu. Nižšia sadzba môže znamenať väčší obrat a tým väčšie príjmy, vyššia sadzba môže znamenať zatvorenie prevádzky a tým celkovo nižší alebo nulový základ dane.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Preto výber daní do určitej sadzby dane rastie, ale neskôr už klesá. Slovensko zažilo zmenu komplikovaného systému daní z príjmov na rovnú daň pod vedením Ivana Mikloša a výber daní vzrástol napriek nižším sadzbám. Podobné empirické dôkazy pochádzajú aj z iných krajín sveta.

U nás je napríklad daňovo-odvodové zaťaženie už celkom vysoké - od 35% pri najvyšších príjmoch po 52% pri stredných príjmoch. Iste, najnižšie príjmy majú odpočítateľnú položku, ale z nárastu ceny práce o 100€ uvidí zamestnanec na výplatnej páske naviac len asi 50€. Za takéto vysoké dane sa navyše občan na Slovensku veľa kvalitných služieb od štátu nedočká.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Otázka, či súčasné zdanenie je už za hranicou vrcholu Lafferovej krivky, je odborná otázka, na ktorú má dobrý odhad možno Ľudovít Ódor a rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale to zrejme politikov nezaujíma.

Ak sme už za vrcholom (napravo od) Lafferovej krivky, tak zvýšenie sadzby daní prinesie nižší výnos, čo asi nechcú ani ľavicoví politici - menej peňazí na rozdávanie a viac nasrdených občanov. Preto by každý politik mal v tejto situácii chcieť nižšie sadzby daní.

Ak sme ešte pred vrcholom (naľavo od) Lafferovej krivky, tak je politická otázka, či chceme nižšie dane, za ktoré dostanem od štátu menej (čo napríklad preferujem ja), alebo chceme opäť skúsiť ísť socialistickou cestou a dúfať, že zo zvýšených sadzieb a výberov daní nám štát poskytne viac lepších služieb.

Spotrebné dane a DPH

V prípade daní, ktoré sú dodané k cene (napríklad DPH alebo spotrebné dane), môže byť sadzba absolútna (často pri spotrebných daniach) alebo relatívna (DPH) alebo ich kombinácia. V tomto prípade však teda môže byť sadzba od 0% po teoreticky nekonečno. Viem si predstaviť, že by sadzba spotrebnej dane z vkladov do súťaží s náhodným výsledkom (lotérie a pod.) bola povedzme 200%. V takom prípade z lósu za 3€ dostal usporiadateľ lotérie 1€ a štát 2€ (ešte by tam bola DPH).

Pri DPH sú v EÚ sadzby od 20 do 27%.

DPH v Európe
DPH v Európe (zdroj: taxfoundation.org)

Aj pri DPH platí, že vyššia sadzba motivuje k obchádzaniu (čo je trestný čin) a v tomto sme žiaľ v popredí.

Obchádzanie výberu DPH
Obchádzanie výberu DPH (zdroj: taxfoundation.org)

Takže škandinávska nátura slobodných občanov, ktorý majú radi svoj štát, spôsobuje, že relatívne vysoká sadzba (25%) sa prenesie takmer bez strát do rozpočtu v podobe vysokého výnosu. Naopak v krajinách juhu (Taliansko, Grécko) trošku vyššia DPH ako máme my znamená ešte vyšší únik daní.

Nedávno minister financií celkom populisticky vydieral koaličného partnera podmienením vyplatenia sľúbených peňazí na platy učiteľov "potrebou" zvýšiť dane z hazardu, alkoholu a cigariet. V prípade spotrebných daní (trochu viac ako pri viacerých sadzbách DPH) ide o nasmerovanie (nudging) občanov smerom k lepšiemu správaniu.

Hazard nepochybne rozbíja rodiny, napriek tomu štát prevádzkuje lotériu a zdaňuje výhry a nie vklady. Peniaze však neprúdia na pomoc ľuďom závislým od hazardu (resp. ďaleko menej ako napríklad v Dánsku), ale ministerstvo financií nimi kryje diery vzniknuvšie populistickými nápadmi politikov.

Podobne fajčenie spôsobuje rakovinu a ďalšie problémy. Neviem ale o tom, že by celý výber spotrebnej dane z cigariet išiel na "boj" proti fajčeniu.

Alkohol je metla ľudstva, u nás je šoférovanie pod vplyvom alkoholu menej závažné ako pestovanie konope na masť, ale aj tu je spotrebná daň iba časťou koša rozpočtu, pričom priama podpora liečby závislosti na alkohole je biedna.

Hoci zámery prečo máme tieto spotrebné dane sú správne, je tu otázka či nie sme za hranicou, kde ďalšie zvýšenie sadzby prinesie menší výber a väčšiu kriminalitu.

Pretože ak bude rozdiel medzi výrobkom bez daní a s daňami veľmi výrazný, čoraz viac ľudí bude hľadať možnosť ako sa vyhnúť plateniu daní. Konkrétne empirické údaje o tom, že to naozaj takto funguje sú známe, jeden tu uvediem.

Spotrebná daň z tabakových výrobkov

Príkladom spotrebnej dane je daň z tabakových výrobkov. V rámci EÚ majú najvyššiu sadzbu Íri a potom Francúzi

Výška dane na škatuľku 20 cigariet
Výška dane na škatuľku 20 cigariet (zdroj: taxfoundation.org)

Ale znamená vyššia sadzba vyšší výnos a/alebo nižšiu spotrebu ?

Podľa správy KPMG hoci klesá spotreba cigariet, rastie počet nelegálne predaných cigariet. Najväčší podiel je práve v krajinách juhu (Francúzsko, Grécko, Taliansko), kde je napríklad porovnaní so Škandináviou ďaleko menšia úcta k právu a pravidlám (o čom svedčí aj porušovanie kritérií eurozóny alebo grécka kríza).

Nelegálne cigarety v EÚ
Nelegálne cigarety v EÚ (zdroj: KPMG)

Trend je celkom jasný:

Lídri v spotrebe nelegálnych cigariet 2017 - 2021
Lídri v spotrebe nelegálnych cigariet 2017 - 2021 (zdroj: KPMG)

A keď si dohľadám sadzby spotrebnej dane ze posledné roky 2019 - 2021 (staršie som na taxfoundation.org nenašiel), tak vidno, že zvyšovanie sadzby znamená nárast podielu nelegálnych cigariet, nižší príjem a ďalšie náklady spôsobené rastom organizovaného zločinu.

podľa dát z taxfoundation.org
podľa dát z taxfoundation.org 

Pri prepočte na čistú hodinovú mzdu, musí Francúz pracovať na daň z tabakových výrobkov jednej škatuľky 20 cigariet 47 minút, zatiaľ čo Slovák 23 minút. Takže je možné, že navýšenie dane nemusí spôsobiť masívny presun k nelegálnym cigaretám. Vo Francúzsku však ten nárast začal skôr - pred rokom 2019 musel Francúz pracovať na tú škatuľku cigariet tak 38 minút.

V každom prípade, nárast sadzby dane nad určité hodnoty spôsobuje nárast nelegálnych aktivít.

Obchádzanie platenia daní

Problém, ktorý je v malej miere prítomný v škandinávskych krajinách, v strednej miere v Nemecku a jeho menších susedov a vo veľkej miere vo zvyšku Európy (Francúzsko, juh a postkomunistické krajiny) je priživovaný rastom sadzieb daní. Zatiaľ čo Švédi rast daní prijímajú a platia, obchádzanie výberu DPH či spotrebnej dane z cigariet v iných krajinách je vážnym a zhoršujúcim sa problémom.

Finančná stránka veci - vyššia sadzba dane = menší výber, už bola spomenutá a každý uvažujúci politik a volič by sa nad týmto mal zamyslieť. Avšak je tu aj druhý rozmer a to znižovanie sociálnej súdržnosti.

Pokiaľ časť ľudí poctivo platí dane a druhá časť ich neplatí, tí prví si nutne začnú klásť otázku, či nie je platenie daní vlastne hlúposť. Optimalizácia daní je v poriadku, ale v prípade DPH podvodov a pašovania cigariet, liehu, nelegálnych herní a podobne tu vstupuje organizovaný zločin a to je vážny problém. Potom vlastne vyššia sadzba dane z cigariet je dobrá len pre populistických politikov, ktorí takto svojich sprostých voličov oklamú, ale dôsledkom je, že štát má menej peňazí a musí riešiť navyše kriminalitu.

Ďalším dôsledkom je potom to, že ľudia, ktorí sa vyhýbajú plateniu daní sa vlastne dostávajú na druhú stranu zákona, aspoň mentálne. Keď si nevypýtate bloček za stavebné práce, neskôr si kúpite od známeho cigarety a alkohol bez kontrolnej známky a vlastne váš štát sa stáva vaším protivníkom. A toto nie je dobré pre spoločnosť. Radšej by som žil v spoločnosti ako je dánska, než v spoločnosti ako grécka.

Ešte je tu problém psychologicko-sociologický. Postupné zvyšovanie daní a zväčšovanie štátu pôsobí na občanov ako varenie žaby. Malé zmeny si nevšimneme a zrazu tu máme nefunkčný socializmus. Ale nemusíme si všimnúť ani znižovanie daní. V minulosti to zafungovalo tak, ako Mikloš dúfal, teda tí, ktorí obchádzali a kľučkovali v komplikovaných daňových pravidlách za Mečiara sa po zavedení rovnej dane prestali tejto činnosti venovať, lebo sa im to neoplatilo. Optimalizácia daní nebola tak potrebná a nestála za to riziko, ale podľa mňa to bolo spôsobené väčšou reformou a väčším znížením daní.

Pri miernom znížení daní tento efekt nemusí nastať. Keď si ľudia zvyknú kupovať lacné cigarety alebo alkohol u známych, znížená cena v obchodoch ich nebude dostatočne motivovať. Niektoré škody spáchané zvýšením daní sa naprávajú zložitejšie, a preto by sa dane nemali zvyšovať bez potrebných analýz.

Záver

Výrok, že vyššie dane znamenajú vyšší výnos daní je lož. Skutočnosť je komplikovanejšia a v súčasnosti sú už sadzby daní dosť vysoké, že je vyššia šanca opaku očakávaného dôsledku.

Zvýšenie daní môže pravdepodobne priniesť do rozpočtu menej peňazí a to sa týka aj daní trestajúcich neresti občanov ako sú fajčenie, alkohol či hazard.

Úradníci na MF a v iných poradných orgánov majú viac informácií a mali by vedieť predložiť analýzu dopadu zmien daní skôr, ako sa do verejnej debaty začnú zmeny sadzieb pretláčať na osi dobré-zlé.

Kiežby sme tu mali spor medzi spôsobom znižovania daní, ako majú dvaja lídri na predsedu konzervatívnej strany vo Veľkej Británii. Zdá sa, že obaja vedia, že vyššími daňami sa dosiahne len väčšia chudoba a zaostávanie. U nás je problém nájsť ľudí s podobným názorom nielen medzi politikmi, ale dokonca aj medzi novinármi.

Marek Mačuha

Marek Mačuha

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  237
  •  | 
  • Páči sa:  2 092x

Som matematik a pracujem v IT. Zaujímam sa o politiku, spoločnosť, filozofiu. Rád riešim problémy, na vec viem priniesť iný pohľad. Chcem sa radšej mýliť a opraviť svoj názor ako pravdu za každú cenu mať. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu