Diktatúra väčšiny v parlamente

Hoci je Národná rada Slovenskej republiky (ďalej NR SR) v našej parlamentnej demokracii priamy zástupca zvrchovanej moci občanov, neznamená to, že poslancov nič obmedzuje. V liberálnej demokracii nemá väčšina právo valcovať menšinu a to ani v parlamente.

Systém "Vyhraj voľby a môžeš všetko" (Pavol Paška - SMER) tu bol už za druhej Mečiarovej vlády (1994-1998), ktorá začala tým, čo sa u nás označuje ako "Slovenská noc dlhých nožov" a na rozdiel od nemeckej v roku 1934 to nebola noc, len počas nej boli zástupcovia občanov ponížení a bez ohľadu na odbornosť zaradení do jedného výboru (pre životné prostredie).

Keď boli pri moci demokratické strany (vždy spolu s takými, ktoré sa nedajú označiť ani ako demokratické ani ako nedemokratické), tak sa k opozícii správali tak, ako sa na liberálnu demokraciu patrí. Pretože v liberálnej demokracii je tu opozícia na kontrolu a v parlamentnej demokracii je parlament ten, ktorý kontroluje vládu.

Inštitút V-Dem hodnotí úroveň demokracie. Slovensko sa prepadlo z úrovne liberálnej demokracie na úroveň volebnej (reprezentatívnej) demokracie a smeruje k tomu, čo označujú za volebnú autokraciu a Orbán tomu vraví iliberálna demokracia (momochodm illiberalis v latinčine znamená neslušný, nevychovaný - aspoň tak to používa Cicero). Podľa hodnotenia za rok 2025 sme v kategórii ED (volebná demokracia), nad nami sú kategórie ED+, LD- a LD (liberálna demokracia, patrí tam napríklad Česko).

Súčasťou procesu odstraňovania demokracie na Slovensku je okrem pohŕdania ústavou a zákonmi aj obmedzovanie kontroly pri tvorbe zákonov.

Za obdobie od nástupu k moci 25.10.2023 do konca roku 2025 schválila vláda 75 návrhov na skrátené legislatívne konanie (SLK). Do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) predložila 72 z nich, pričom každý takýto návrh by mal byť v súlade so zákonom o rokovacom poriadku NR SR (350/1996 Z. z.), ktorý v paragrafe 89 znie takto (bod 2 nemá prakticky význam):

§ 89

Skrátené legislatívne konanie

(1)

Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.

Na každý z 72 návrhov na SLK doručených do NR SR som sa pozrel a subjektívne som ich ohodnotil v štyroch kategóriách. Kto chce, môže použiť tabuľku na konci článku, kde sú linky na odôvodnenia SLK.

Kategorizácia návrhov na SLK

OK

Kategóriu OK dostali tieto 2 návrhy - pomoc pre volvo (110 hlasov za) a slintačka a krívačka (129 hlasov za).

Možno

Kategória možno (v grafoch a tabuľkách označená otáznikom) bola priradená k návrhom, ktorých súlad s §89 ods.1 som nevedel dosť dobre posúdiť. Hlavne išlo o prípady, keď objektívne na začiatku vlády Fico IV. mohli vzniknúť mimoriadne okolnosti. Takýchto prípadov bolo spolu 7.

Chucpe

Pod touto kategóriou sú tie návrhy na SLK, ktoré sú nehorázna drzosť, čo zhruba je význam slova chucpe. Sú to teda návrhy, kde sa dá uvažovať o uplatnení §89, ale kde tie mimoriadne okolnosti spôsobila samotná vláda. Napríklad nečinnosťou.

Ak by takéto konanie bolo v súlade s našim právom, tak vláda skutočne nemusí nikdy uplatňovať štandardné legislatívne konanie, stačí čakať a potom napísať, že hrozia škody, a preto nie je na normálny legislatívny proces čas.

Príkladom môže byť návrh vlády na SLK z 22.2.2024 (oprava trestného zákona), v ktorom vláda uvádza "Naliehavosť prijatia návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní vyplýva predovšetkým z nevyhnutnosti zachovať a zabezpečiť dĺžku premlčacej doby pre trestné činy prvej, druhej, tretej a deviatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona." Tvrdí teda, že ak by nezvýšila dĺžku premlčacej doby za vraždy a pod., tak sú ohrozené základné ľudské práva (hoci explicitne neuvádza, ktorá podmienka odseku 1 §89 má byť splnená), pričom sama ich znížila schválením zmien v trestnom zákone.

Ďalším príkladom je návrh na "ďalšie zlepšovanie verejných financií", tzv. konsolidácia 2 (aj keď táto vláda nikdy žiadnu konsolidáciu nerobila, len ničí ekonomiku). V návrhu sa píše: "Vysoké úrovne deficitu verejných financií a dlhu verejnej správy si vyžadujú v čo najkratšom čase prijať súbor ďalších konsolidačných opatrení, ktorých cieľom je prispieť k stabilizácii verejných financií a zníženiu schodku rozpočtu verejnej správy v súlade s oznámenou trajektóriou čistých výdavkov zo strany Európskej komisie pre Slovenskú republiku.". Ale skutočnosť je taká, že to bola vláda R. Fica, ktorá presadila 13. dôchodky, nové ministerstvá a aj prvú "konsolidáciu" prijatú taktiež v SLK s rovnakým zdôvodnením (a tá spomalila rast HDP a tým aj príjmy do rozpočtu).

Lož

Poslednou kategóriou je kategória, do ktorej patria také návrhy, ktoré neobsahujú platné dôvody pre uplatnenie §89.

Napríklad Lex Atentát bol odôvodnený aj "Vzhľadom na pretrvávajúcu atmosféru v spoločnosti a s ňou súvisiacu bezpečnostnú hrozbu je potrebné tieto zákonné úpravy prijať v čo možno najkratšom čase".

Alebo nedávny návrh na zrušenie úradu pre ochranu oznamovateľov. "V praxi sa ukazuje, že práva zamestnávateľa nie sú dostatočne chránené, pretože v právnej úprave nie je zakotvený princíp možnosti preskúmania poskytnutia ochrany zo strany zamestnávateľa, čím dochádza k ohrozeniu základných práv zamestnávateľa. Zavádza sa tak mechanizmus zrovnoprávnenia postavenia zamestnanca a zamestnávateľa." Vláda takto vysvetľuje, prečo vytvára zákon, ktorý ohrozuje základné ľudské práva (oznamovateľov) a chce uplatniť paragraf, ktorý sa má použiť, keď dochádza o ohrozeniu týchto práv.

Alebo návrh zákona na rozšírenie hazardu, kde sa píše "Značné hospodárske škody hrozia z dôvodu straty príjmu súvisiaceho s prevádzkovaním hazardných hier v kasíne", pričom škody s hazardu sú aj ekonomicky vyššie ako prípadné zisky z licencií na hazardné hry.

Alebo ostatná novela trestného zákona z novembra 2025. Jej návrh na SLK obsahuje "V ostatnom období sa na území Slovenskej republiky preukázateľne zintenzívnila dezinformačná a cielená kampaň s označením „Kradnúť sa oplatí“, šírená prostredníctvom niektorých mainstreamových médií a verejných vystúpení niektorých politických predstaviteľov, ktorá mylným a zavádzajúcim spôsobom informovala verejnosť, že páchanie drobných krádeží nie je postihnuteľné."

Množstvo a oprávnenosť SLK

Nasledujúce grafy ukazujú počty návrhov na SLK predložených vládou od 23.10.2023 do 31.12.2025, čiže za trošku viac ako polovicu jej obdobia. Ide až o 72 návrhov, pričom tu nemáme ani pandémiu, ani ekonomickú krízu a podľa Fica na Ukrajine žiadna vojna nie je.

Podľa môjho subjektívneho hodnotenia väčšina návrhov nespĺňala predpoklady kladené §89 ods. 1 na možnosť predložiť návrh bez normálneho legislatívneho konania.

Podpora SLK

Väčšina návrhov bola schválená najviac 79 hlasmi. Bolo to až 63%, teda 42 z 66, o ktorých NR SR hlasovala, pretože 2 návrhy vláda stiahla (čo usvedčuje vládu zo lži) a 4 návrhy z konca novembra 2025 asi neboli také urgentné, aby sa o SLK hlasovalo ešte v decembri.

Dĺžka trvania legislatívneho procesu

Od momentu, keď si R. Fico zmyslí, že potrebuje nejakú zmenu zákonov do momentu, keď zákon bude platný, môže uplynúť pár hodín. Súčasný vládny valec používa dva spôsoby, ktorými popiera zmysel legislatívneho procesu (a podľa mňa aj článok 1 Ústavy SR - a to, že sme právny štát).

1. Do existujúceho návrhu, ktorý je v 2. čítaní v NR SR vloží potrebnú zmenu - prílepok. Potom ho dá schváliť svojimi podriadenými v parlamente v 2. a 3. čítaní a ministerskými úradníkmi vydať v Zbierke zákonov.

2. Na vládu predloží návrh zákona a návrh na skrátené legislatívne konanie. Tam mu to jeho podriadení schvália, úradníci urýchlene doručia do NR SR, podriadený predseda parlamentu zaradí okamžite do programu schôdze, prebehne hlasovanie o SLK, potom hlasovanie o zákone v 1. čítaní a potom to pokračuje podobne ak v prípade 1.

Keďže na vyhodnotenie prvého spôsobu by som potreboval preskúmať detaily pozmeňovacích návrhov, hlasovania o nich a pod., prenechám preskúmanie tohto spôsobu niekomu inému.

Druhý postup sa dá ľahko skontrolovať podľa dátumov hlasovaní o návrhu na SLK vo vláde, v NR SR ako aj podľa dátumov hlasovaní v samotnej veci.

Hlasovanie o SLK

Práca podriadeného predsedu NR SR je svedomitá a doručovanie vládnych návrhov do NR SR rýchle, takže často sa stalo, že v ten istý deň vláda schválila návrh na SLK a parlament ho stihol odsúhlasiť, pričom asi ani nedošlo k skúmaniu, či má vláda dôvod na SLK.

Napriek tomu, že väčšina návrhov bola odsúhlasená v priebehu pár dní, sú tu aj také, u ktorých to trvalo viac ako mesiac. Potom je otázne, či naozaj nemohli tie návrhy pozrieť úradníci na ministerstvách, ktorých si platíme a vyjadriť sa dotknuté inštitúcie.

Prvé čítanie v NR SR

Parlament väčšinou nelení a keď sa nájde väčšina pre schválenie vládneho návrhu na skrátené legislatívne konanie, prakticky ihneď sa hlasuje v prvom čítaní. Na druhej strane prvé čítanie je viac-menej informatívne, takže sú skôr zaujímavé prípady, keď sa tu zdržuje a nehlasuje okamžite.

V tomto jedinom kroku asi niet dôvodu, aby trval dlhšie, lebo NR SR sa musela predtým vyjadriť, že súhlasí s vládnym návrhom skrátiť legislatívne konanie a tak je asi vhodné, aby sa takýmto návrhom začali venovať príslušné výbory NR SR čo najskôr.

Táto fáza však občas trvá dlho. Napríklad taký návrh zmeny zákona o odpadoch. Smernica ES bola prijatá 26.4.1999. Po vstupe do EÚ ju Slovensko neimplementovalo, takže Súdny dvor EÚ vydal 12.9.2024 rozsudok, a preto vláda R. Fica po takmer roku dňa 3.9.2025 prijala návrh na skrátené legislatívne konanie, potom ho 8.9.2025 doručila do NR SR, predseda ho zaradil do programu a 11.9.2025 ho NR SR schválila v 1. čítaní, 23.9.2025 bol prerokovaný vo výbore a 1.10.2025 NR SR zákon väčšinou 80 hlasov prijala. Legislatívne konanie trvalo len 28 dní, ale meškalo viac ako rok od času, keď bolo jasné, že sa bude musieť zmeniť naša legislatíva a ak by tento štát riadili ľudia kompetentní v tejto oblasti, tak mohol už 20 rokov platiť zákon, ktorý by prešiel štandardným legislatívnym procesom.

Čas na prílepky

Medzi prvým a tretím čítaním by sa zákon, ktorý pripravila vláda bez SLK už asi nemal meniť, ale práve vtedy sa objavujú prílepky. Opäť to často pôsobí ako valec zo Zlatej Idky. Rozprava v druhom čítaní je však aj časom pre opozíciu, ak chce väčšinu presvedčiť, že takto sa (do psej matere) zákony neprijímajú. Dnešná väčšina to má na háku, takže z jej strany ide naozaj len o vydržanie diskusie v parlamente a prípadne o prípravu a schválenie prílepkov.

Celkový proces

Keď vládna väčšina chce, vie konať veľmi rýchlo, ale občas to trvá naozaj dlho. Celkový čas od nápadu na vláde po vydanie v zbierke býva okolo mesiaca, keď je treba, sú ale rýchlejší.

O tom, že možno to skrátenie legislatívneho konania ani neskráti dobu, ktorá trvá od schválenia návrhu vládou po deň, keď daný zákon vyjde v zbierke svedčia dva prípady, ktoré trvali dlhšie ako 3 mesiace.

Vláda 6.12.2023 schválila návrh na skrátené legislatívne konanie o štátnej podpore nájomného bývania (35 rokov po skončení komunizmu) a o trestnom zákone (promafiánsky balíček). V prvom prípade bol zákon schválený až 13.2.2024 a v zbierke vyšiel 6.3.2024 (91 dní), čo bolo spôsobené rozpravou práve o trestnom zákone. V druhom prípade sa opozícii celkom úspešne podarilo oddialiť prijatie zákona, ktorý navyše šiel cez Ústavný Súd a v Zbierke zákonov vyšiel 11.3.2024 (96 dní).

Dá sa ten valec zastaviť?

Nedá. Jediná inštitúcia, ktorá sa k tomu môže vyjadriť je Ústavný súd a ten v zásade postupuje tak ako veľa sudcov, teda nechce súdiť. Preto je pat v prípade zrušenia RTVS a preto Ústavný súd len občas pozastaví účinnosť zákona, ktorý bol prijatý porušovaním pravidiel pre tvorbu legislatívy.

Podľa mňa by mal Ústavný súd automaticky pozastaviť (a nakoniec aj zrušiť) každý bod prijatej normy, ktorý nebol súčasťou návrhu už na vláde. Prílepok je vždy problém, ale tu sa navyše obchádza legislatívny proces a niekedy môže byť dôvod pre SLK oprávnený, ale výsledný zákon už v rozpore s dôvodmi na SLK.

Príklad môže byť novela trestného zákona z decembra 2025, ktorou sa z nášho práva odstránili svedectvá spolupracujúcich obvinených, čím sa znemožnilo usvedčovanie mafie a zločineckých organizácií (členom jednej bol aj R. Fico, možno je dnes šéfom inej).

Pri rozhodovaní o normách, ktorých schvaľovanie vláda urýchlila lžou sa už ÚS vyjadril, že je to v rozpore so zákonmi, nie však s ústavou.

Prípadná zmena legislatívy, ktorá by zvýšila kvórum na hlasovanie o SLK na 90 hlasov a zároveň preskočila 2. a 3. čítanie (pretože prílepky by v návrhoch so SLK boli protiústavné), prípadne by garantovala poslancom, ktorí nehlasovali za SLK priestor v rozprave, by asi zlepšila tvorbu legislatívy a obmedzila tento spôsob, akurát takýto ústavný zákon súčasný parlament nikdy neprijme.

Dáta

Tu sú dáta, detaily si čitateľ môže aj dohľadať (obyčajne ČPT zákona je o 1 vyššie ako ČPT jeho SLK, niekde je to naopak).