Ústava
Naša ústava, tak ako aj iné ústavy, nedáva presné inštrukcie a sankcie, ale skôr všeobecné usmernenia. Okrem ústavy máme aj ústavné zákony, ktorých je dosť veľa a možno ani Procházka nevie, či nie sú navzájom protirečivé.
Napríklad taký ústavný zákon o dlhovej brzde, určuje vláde povinnosť požiadať o dôveru v NR SR. Nepochybne zlatý valec, ktorý premiérovi schvaľuje čokoľvek, aj porušenie ľudských práv v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré je postavené na tom, aby sa zabránilo porušovaniu ľudských práv (to sa objavilo úplne znenazdajky a zároveň to retardovaný predseda Hlasu aj dlhodobo plánoval), vláde dôveru vysloví.
Ide tu o odkaz občanom. Voličom Fico odkazuje, že on sa ústavou a zákonmi nebude obmedzovať. Jeho voličov to teší (tí demokraciu a dodržiavanie práva nepotrebujú, stačí im vodca) a voliči, ktorí by chceli aspoň ten právny štát, majú hlavu v smútku.
Zákon v článku 12 v bode 7 znie
Ak výška dlhu dosiahne 60 % podielu na hrubom domácom produkte a viac, okrem realizácie postupu podľa odsekov 4 až 6, vláda požiada národnú radu o vyslovenie dôvery vláde.
Dnes už vieme, že tam chýba niečo, čo by riešilo dnešný prípad, napríklad:
Ak vláda nepožiada NR SR o dôveru do 14 dní, prezident ju odvolá a žiaden člen vlády nebude môcť najbližšie 4 roky zastávať post ministra alebo predsedu vlády.
Zákony však nie sú ako programovanie, nemusí sa počítať s každou eventualitou. Ešte všeobecnejší býva text Ústavy. Nikde napríklad nie je napísané, že veta z článku 1, bodu 1, že "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát." má nejaký súvis s tým, že zákony NR SR môžu byť prijímané v rozpore s inými zákonmi. Pretože zákon o rokovacom poriadku je len obyčajný a nie ústavný, môže vládny valec schvaľovať zákony expresne rýchlo.
Ex iniuria ius oritur
Ak vám v nadpise odseku chýba zápor, asi dlhšie nežijete na Slovensku.
U nás právo z nezákonnosti vzniká. Ide presne o skrátené legislatívne konanie (SLK), ktoré ak aj Ústavný súd považuje za protizákonné, tak nie protiústavné, a preto tu Smer môže valcovať právo.
K SLK som sa rozsiahlejšie venoval tu. V mnohých prípadoch to podľa mňa obmedzuje ľudské práva, ale nie podľa ÚS. Ten je presvedčený, že väčšina v NR SR by zákon prijala aj ak by neprešiel cez SLK, akurát by to trvalo dlhšie. Ale v skutočnosti by aj ten časový odstup bol užitočný.
Ja ako človek a občan SR mám právo vlastniť a nadobúdať majetok (aj čl. 20 ústavy). Z toho mi štát berie nejakú časť peňazí vo forme daní. A potom príde s protirastovým balíčkom.
Občan: Ja ti platím dane, aby tvoji odborníci dobre spravovali tento štát, prečo ich pri prijímaní zákona obchádzaš?
Vláda: Lebo hrozia veľké ekonomické škody.
Občan: Ale ekonómovia, ktorí sa na to len z rýchlika pozreli, vravia, že ten balíček neprinesie vyšší výber daní, ale zhorší ekonomické prostredie a zastaví rast.
Vláda: Na to nie je čas, veď poslanci budú mať hodinu v rozprave, to stačí. Vyhraj voľby a môžeš všetko.
Po roku, keď sa dlh neznížil, vybralo sa menej a prepadli sme sa do recesie:
Občan: Zasa mi chceš zvýšiť dane a ani to nedáš na pripomienkovanie odborníkom, ktorých si platím?
Vláda: Hrozia veľké ekonomické škody.
Občan: Ale to si vravela minule a tie škody si ešte zhoršila zákonom prijatým v priebehu pár hodín. Nemala by si sa teraz spýtať odborníkov? A čo si robila celý rok?
Vláda: Na to nie je čas, veď poslanci budú mať hodinu v rozprave, to stačí. Vyhraj voľby a môžeš všetko.
Podobne je to so zrušením RTVS: je treba vymeniť vedenie, lebo bolo zvolené transparentne a neslúži vláde.
Alebo promafiánsky balíček: tresty pre krádeže sú príliš veľké, musíme humanizovať väzňov a skrátenie premlčacích lehôt umožní zločincom vyhnúť sa trestu, čím ostane vo väzniciach viac miesta pre pestovateľov marihuany a popieračov Benešových dekrétov.
Alebo zrušenie úradu na ochranu oznamovateľov korupcie: Hrozí porušovanie ľudských práv, pretože súčasné vedenie bolo vybrané konkurzom a nie menované vládou. Navyše je potrebné obmedziť ochranu oznamovateľov, aby sme nepoškodzovali ľudské práva páchateľov korupcie vyhnúť sa trestu.
Ústavný súd
Podobne ako v susednom Česku je Ústavný súd inštitúcia, ktorá ako taká má vysoký kredit. Avšak sú tu podstatné rozdiely v dnešnom obsadení. V Česku bol v minulosti za predsedu ÚS menovaný bývalý politik Pavel Rychetský, čo ukazuje, že aj česká ponovembrová politická scéna bola plná kvalitných autorít v oblasti práva. Obsadenie slovenského ÚS vždy trošku pokrivkávalo za českým a dnes ho tvoria sudcovia zvolení Ficom počas jeho 3. vlády.
Navyše väčšina v NR SR ignoruje nielen ústavné práva občanov, aby prostredníctvom svojich poslancov mohli kontrolovať vládu, ale aj článok 134 ústavy.
Ten v bode 1 hovorí "Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov.", v bode 2 je "...Ak Národná rada Slovenskej republiky nezvolí potrebný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu do dvoch mesiacov od uplynutia funkčného obdobia sudcu ústavného súdu alebo do šiestich mesiacov od zániku funkcie sudcu ústavného súdu z iných dôvodov, prezident Slovenskej republiky môže vymenovať sudcov ústavného súdu zo zvolených kandidátov na sudcov ústavného súdu.".
Čiže ústava predpokladá, že NR SR bude postupne voliť kandidátov a ak by ich nestihla zvoliť dosť, prezident nemusí čakať na plný počet, ale môže menovať sudcov z menšieho počtu kandidátov. Algoritmus samozrejme nie je dokonalý, chýba tam dnešný stav, keď NR SR nezvolí dosť kandidátov, chýba aj možnosť, ak prezident nebude menovať sudcov (hoci by sa pohrával nielen s ústavou, ale aj s trestným zákonom).
Problémom bolo zvolenie všetkých sudcov naraz. Namiesto odstupňovaného volenia 2 sudcov každé 2 roky, ktoré by viedlo k vyváženejšiemu ÚS, sme sa spoliehali, že v NR SR a prezidentskom paláci nebudú naraz zvolené sily, ktoré sa chcú liberálnej demokracie zbaviť.
Ten prívlastok "liberálna" je dôležitý a značí, že väčšina nemôže všetko, že máme isté slobody, ktoré nám ani väčšina NR SR nemôže zobrať, alebo inak, že máme práve Ústavným súdom chránený právny štát. Samotná technická možnosť, že stádo (dēmos - δῆμος) si zvolí svojho baču nie je pre kvalitu života to podstatné, naopak právny štát je ďaleko dôležitejší. Presne preto by sme potrebovali na Ústavnom súde sudcov, ktorí sú tí najlepší.
Sudcovia Ústavného súdu
Väčšina sudcov ÚS boli zvolení NR SR v roku 2019. Vládol Fico, spolu so SNS a Most-Híd.
Ešte skôr za jednofarebnej vlády Smeru boli v roku 3.4.2014 Smerom zvolení 2 kandidáti, ktorí sú dnes sudcami ÚS (ako aj smerácke právnické esá Mamojka a Laššáková). Najprv si smerácka väčšina 83 hlasmi odhlasovala tajné hlasovanie a potom zvolila 6 kandidátov. Jana Baricová (78 za 30 proti) bola menovaná v roku 2014 (teda bude končiť v júli 2026), Mečiarov človek istý Miroslav Duriš (78 proti 29) až v roku 2017, keď si prezident Kiska vyberal len zo zlých kandidátov (žiaden z nich sa o ústavné právo nikdy nezaujímal, všetci boli zvolení smeráckou väčšinou, hoci ako sa zdá 5 z 83 kolesíkov za nich nehlasovalo).
Dňa 3.4.2019 si najprv vládna väčšina pod taktovkou Smeru (aj s podporou napríklad Martiny Šimkovičovej, ktorú nejaký pako prepašoval do parlamentu) odhlasovala tajnú voľbu. V prvom hlasovaní získali väčšinu piati kandidáti, Ivan Fiačan 112 hlasov, Peter Molnár už len 77 (proti 31), Rastislav Kaššák len 76 (proti 29), Ľuboš Szigeti 76 (proti 31). Inak zvolený bol aj Michal Truban, ktorý zažaloval SME, vyhral a až ÚS zrušil rozsudok porušujúci slobodu slova, ale prezidentka ho nevymenovala. V opakovanom hlasovaní bol zvolený ešte Miloš Maďar 77 hlasmi proti 32.
Mesiac potom bol 113 hlasmi zvolený Martin Vernarský.
25.9.2019 najprv Smeru neprešiel návrh hlasovať o kandidátoch na sudcov ÚS tajne, pretože SNS hlasovala proti (Šimkovičová za). Takže si všetci môžeme na tomto linku pozrieť, kto za koho hlasoval. Napríklad taký Blaha hlasoval za Duľu, Straku a Duditša, nie však za o rok neskôr zvoleného Šorla.
Takto boli zvolení Peter Straka (113 hlasmi) , Ladislav Duditš (90 hlasmi Smeru, SNS, Most-Híd a Sme-rodina) a Libor Duľa (78 hlasmi Smeru, SNS a Sme-rodina), .
Potom boli ešte 25.9.2020 zvolený Robert Šorl (105 hlasov dnešnej opozície, ale aj časti Smeru vrátane Fica a Blahu - išlo však o verejnú voľbu, takže to mohla byť ich taktika).
Takže len 5 sudcov získalo 90 hlasov v hlasovaniach, pričom 11 sudcov bolo nominovaných za vlád Smeru (2 za jednofarebnej, 9 za koaličnej so SNS a Most-Híd). Hoci prezidenti Kiska a Čaputová robili čo mohli (Kiskovi sa samotný ÚS vyhrážal, keď nechcel menovať nekompetentných sudcov), súčasné zloženie ÚS je jasne prosmerácke, čo vysvetľuje zmierlivý postoj k porušovaniu zákonov tejto vládnej koalície.
Fico
JUDr. Fico chcel byť svojho času predsedom Ústavného súdu. Nespĺňal kritériá, ale to mu nevadilo. Vadilo však rozhodnutie prezidenta Kisku, že ho nevymenuje. Dnes je situácia iná v osobe sídliacej v Primaciálnom paláci. Je tam totiž Podržtaška. Fico sa na konci volebného obdobia môže ľahko stať predsedom ÚS. Ale väčšie pohŕdanie ústavou a zákonmi by bolo, ak by si zabezpečil 12-ročnú imunitu sudcu ÚS a zároveň ostal capo di tuti capi v pozícii predsedu vlády. To sa totiž môže hodiť po prehratých voľbách, keď ho Podržtaška menuje za predsedu vlády. Ako na to?
Ústava o sudcoch ÚS je tentokrát dosť špecifická. V článku 137 požaduje pred zložením sľubu, aby sa sudca ÚS vzdal členstva v politickej strane, zanikne mu mandát a členstvo vo vláde. V bode 2 sa píše "Výkon tejto funkcie je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci".
Postup je však jednoduchý. Róbert Fico sa nechá zvoliť za sudcu ÚS. Potom sa vzdá členstva v Smere zloží vládu, hneď potom ho Podržtaška menuje za predsedu ÚS. No a potom ho podpisujúci Petrík menuje opäť za predsedu vlády. Zdanlivo to bude v rozpore s bodom 2 článku 137 ústavy, ale o nesúlade bude rozhodovať Ústavný súd, kde už bude mať Smer väčšinu. Navyše ústava nedáva ÚS explicitnú kompetenciu určiť, či menovanie osoby za predsedu vlády je v jej súlade, čo umožní alibistom spomedzi sudcov ÚS nehlasovať za nález, ktorý by tento rozpor riešil. Iste, nie som právnik, môže to byť inak, ale schopnosti Smeru a jeho právnikov naznačujú, že by z toho vykľučkovali tak, že by Fico bol zároveň predsedom vlády a aj predsedom ÚS.
Záver
Nielen Slovensko má problém s inštitúciami, ktoré majú chrániť liberálno-demokratické zriadenie. My sme liberálnu demokraciu nevymysleli, nevzišla zdola ako v Anglicku, USA či Škandinávii. Priniesli nám ju zo Západu Česi po roku 1989, ale Slováci mali svoje ľudácke tradície a tak aj vyzerali 90-te roky. Nádych normálnosti potom počas ôsmich rokov viedol k vytvoreniu a zlepšeniu inštitúcií vrátane Ústavného súdu. Zákonodarcovia však nerátali s takým pohŕdaním ústavou, ako prejavuje Fico a jeho kumpáni a to mali skúsenosti s Mečiarom.
V Smere si nevšimli nielen to, že minister a vláda je tu pre to, aby slúžili občanom, ale ani to, že právo je tu pre to, aby umožnilo realizovať spravodlivosť. Právnici a mnohí sudcovia (neverím, že Lindntner, Radačovský, Harabin a ďalší sudcovia-politici neohýbali právo) majú na paragrafy pohľad taký, že vždy vedia nájsť cestičku, s ktorou zákonodarca nepočítal. Aj preto dnes takmer všetky zákony idú skráteným legislatívnym konaním a prijímajú sa v priebehu hodín a poslanci otvorene hovoria o ich účelovosti.
Inštitút skráteného legislatívneho konania nikdy nepriniesol nič dobré, dokonca aj tie pandemické zákony sa veľakrát (v ďalšom SLK) opravovali, takže lepšie by ho bolo ústavným zákonom zakázať.
Mohlo by tam byť napríklad, že hlasovanie o zákone môže nastať najskôr mesiac po 2. čítaní a aspoň 2 mesiace po prvom čítaní.
