Nie je však školstvo, tak ako zdravotníctvo, len deravé vedro? Môžu byť vôbec tieto peniaze využité v školstve účelne ?
Ponúkam pár viet, ktoré, keďže som mimo školy už 20 rokov, môžu byť nepresné v detailoch, ale snáď prinášajú nejaké dobré nápady.
Viac vysokoškolákov = viac nezamestnaných
Počet vysokoškolákov rastie, EÚ má cieľ, aby 40% populácie vo vekovej skupine 30-34 malo vzdelanie tretieho stupňa (v SR to značí VŠ). Súbežne s rastom podielu VŠ vzdelaných však rastie nezamestnateľnosť mladých (obrázok vpravo) a pritom klesá inteligencia (okrem linku na známu nórsku štúdiu je tu teória, že Flynnov efekt zahrňoval značnú odchýlku spôsobenú zlepšením prostredia).
Tieto korelácie naznačujú, že na vysokých školách študuje príliš veľa ľudí a štúdium im škodí, lebo sa stávajú menej zaujímaví na trhu práce. V slovenských reáliách je intuitívne jasné, že napríklad vysokoškolský titul zo Sládkovičova či Skalice pre mňa ako zamestnávateľa diskvalifikuje takéhoto uchádzača o prácu (vrátane práce upratovačky), pretože poukazuje na jeho osobnostné nedostatky. Štát v tomto prípade mnoho rokov živí človeka, ktorý čas strávený na VŠ nepretaví do lepšieho budúceho pracovného života.
Vysokoškolské vzdelanie je príliš devalvované a slúži ako sociálny balíček pre mladých, ktorí sa o seba nechcú alebo nevedia (väčšinou) postarať. Štát nechce, aby mladý človek vstupoval do života ako (dlhodobo) nezamestnaný. Riešenie pomocou umiestnenia na VŠ je rovnako neefektívne ako podpora baní v Novákoch. To mu môžu platiť rovno za prekladanie kôpok papiera z miesta A na miesto B a potom naspäť. Vysoká škola totiž často nepripraví na budúce zamestnanie a navyše ani (vďaka zníženej kvalite - lebo slabší ťahajú ostatných dolu, nie naopak) nespôsobuje osobnostný alebo vedomostný rast študenta. Ak by sme všetkým stredoškolákom dali VŠ tituly, tak to nespôsobí pokles ich nezamestnanosti. Nárast počtu vysokoškolákov, spôsobuje, že stúpa podiel nezamestnateľne sprostých medzi tými, ktorí sa na vysokú alebo strednú školu zabudli prihlásiť a to znižuje zamestnateľnosť v danej kategórii dosiahnutého vzdelania (ako v tejto štúdii o Španielsku, hlavne graf č. 3), takže sa VŠ vzdelanie oproti vyššiemu strednému vzdelaniu vyzerá ešte lepšie. Ale keď sa porovná to isté vzdelanie v čase, tak vidno, že počet zamestnaných VŠ klesá porovnateľne.
Ďalším argumentom je, že vysoké školy nedokážu dynamicky reagovať na potreby budúcnosti, takže mnohé odbory budú čoskoro nepotrebné. Akreditácia nových odborov trvá dlho a navyše nie je vôbec jasné, prešo by rovnaký výsledok nedosiahli odborné kurzy (v skutočnosti väčšina zamestnaní potrebuje špecifické znalosti, ktoré na vysokej škole človek nezíska).
Možno sa mýlime v tom, že chceme poskytnúť vysokoškolské vzdelanie čo najväčšiemu počtu mladých. Možno by menej vysokoškolákov bolo pre všetkých lepšie. Tí, ktorí sú šikovní by neboli brzdení slabšími spolužiakmi (a im prispôsobenou výúčbou s nižšími nárokmi) a tí, ktorí by pred dvadsiatymi rokmi nezvládli ani maturitu by sa mohli venovať kariére skôr.
Preto by štát mal mať za cieľ znížiť počet vysokoškolákov z hodnôt európskeho cieľa 40% na úroveň okolo 10%. Niečo som už napísal v článku o školstve, nebudem to opakovať. Je potrebné, aby štát nevytváral motivácie získať titul alebo študovať na VŠ pre kohokoľvek.
Akých vysokoškolákov štát potrebuje?
Štát podporuje štúdium na vysokej škole požiadavkami na svojich zamestnancov, čo by ale nemusel. Jednak mu stačí najviac polovica terajších zamestnancov a navyše štát väčšinou neposkytuje služby, kde by potreboval vysokoškolskú odbornosť.
Ministerstvo obrany a ministerstvo vnútra potrebujú svoje vlastné vzdelávanie pre vojakov a policajtov, vysoká škola (naozajstaná a kvalitná) je možno požiadavkou pre najvrchnejšie vedenie, ale pre väčšinu ostatných je potrebné špecifické vzdelávanie (vojenská akadémia), alebo kurzy.
Kataster tiež nepotrebuje ľudí s titulom (pracoval som vo firme, kde sme vytvárali mapy z leteckých snímok a robili to ľudia bez VŠ - samozrejme ich dozoroval človek s výborným VŠ vzdelaním).
Štát nemá poskytovať lekársku starostlivosť, preto nepotrebuje lekárov. Armáda si môže lekárov zaplatiť, resp. podplatiť ako ostatných odborníkov výsluhovým dôchodkom.
Štát môže potrebovať psychológov, logopédov, sociálnych pracovníkov ale aj absolventov určitých lekárskych odborov (psychiatri, patológovia, epidemiológovia a pod.). Neznamená to, že im má kvôli tomu udrživať celé univerzity. Malý segment pracovníkov, ktorý poskytujú sociálny nadštandard sociálneho štátu je lepšie zachovať možno vrátane ich vzdelávania. Záväzok odpracovať nejaký čas pre štát môže umožniť spoplatnenie štúdia a tým preriedenie uchádzačov, lebo aj v týchto odboroch študujú tí, ktorým ide iba o titul.
Akí vysokoškoláci prospievajú spoločnosti ?
V záujme spoločnosti a teda úlohou štátu ale je, aby bolo čo najviac inteligentných a kriticky mysliacich občanov. Toto však nezabezpečia vysoké školy. Pokiaľ sa nerozvíja inteligencia od základnej školy, na vysokej sa s tým už nedá nič urobiť. Preto je potrebné zlepšiť základné školy. Štát podľa mňa nemá poskytovať priamo ani základné vzdelávanie, avšak pre ľudí, ktorí nechcú do vzdelania svojich detí investovať by mala existovať sieť štátnych škôl a škôlok, ktoré budú fungovať ako forma sociálnej dávky. Predsa aj chudobní pracujúci štátu platia a iba chudobní nepracujúci sú na sociálnych dávkach, takže do štátnych základných škôl by malo chodiť veľmi málo detí.
Potom je však otázka, či obecné a súkromné (vrátane cirkevných a NGO) školy budú vedieť zaplatiť učiteľov, ak títo budú musieť svoje vysokoškolské štúdium platiť. Právnici, lekári či IT-čkári si zaplatenie vysokej školy ľahko vykompenzujú počas svojej praxe. Avšak učitelia ani na súkromných školách nebudú mať vysoký plat (podobne ako všade vo svete). Takže si viem predstaviť určitú formu pôžičiek, ktorých časť by bola nenávratná, ak študent bude neskôr pracovať ako učiteľ.
Veda
Ukazuje sa, že excelentní vedci môžu pochádzať aj zo Slovenska, ale iba málo z nich má šancu u nás pracovať a ak, tak možno v aplikovanej vede kombinovanej s biznisom, ktorá im vie poskytnúť dostatočné finančné zázemie. Preto bude stále veľa vedcov pracujúcich v oblasti teórie alebo základného výskumu, ktorých by spoločnosť mohla oceniť a nespoliehať sa len na štedrosť firiem ako ESET.
To však znamená prerozdeľovanie, ktoré nemám rád a väčšinou je veľmi neefektívne. Systém prerozdeľovania peňazí na vedu by mal byť maximálne transparentný s tým, že hodnotenie, ktorí vedci si peniaze zaslúžia by určovala skôr žiadanosť na spoluprácu zo strany zahraničných VŠ a vedeckých ústavov. Základná myšlienka je, že prerozdeľovať peniaze by sa malo na vedecké odbory, nie na magisterské a bakalárske štúdium. Tam by som aplikoval iba prospechové štipendiá.
Univerzity
Univerzity sú niečo viac než len inštitúcie poskytujúce vysokoškolské vzdelanie. Poskytujú široké spektrum odborov ako aj značnú hĺbku znalostí - narozdiel od technických škôl. Je potrebné, aby krajina mala univerzity ako miesto, kde sa udržuje múdrosť, vznikajú elity a ktoré dokáže vzdelať učiteľov pre všetko ostatné školstvo. Počet študentov by ale mal zodpovedať podielu vysoko inteligentných ľudí, teda na univerzity by mali ísť len tí najlepší z najlepších a nemali by tam ísť preto, aby získali titul, ale preto, že chcú pracovať v tom, čo študujú (pravdepodobne budú pokračovať na postgraduálnych štúdiách v zahraničí, ale chceme, aby sa vracali naspäť a učili svojich nasledovníkov). Ideál univerzity by teda mal byť zachovaný, avšak na Slovensku možno stačia 2 univerzity. Ak by ich bolo viac, tak by už niektoré fakulty nedosahovali dostatočnú úroveň.
Ako ich financovať v našich podmienkach je zložitá otázka. Preferoval by som súkromné vlastníctvo, a tým, že by univerzity robili aj vedu, mohla by sa na nich vzťahovať dotačná schéma spomínaná vyššie. Keďže platené bakalárske a magisterské štúdium by v mnohých odboroch znamenalo, že by si to tí najtalentovanejší nemohli dovoliť, ak by to boli odbory spoplatené. Musí preto existovať dobre prerpacovaná schéma prospechových a talentových štipendií, ktorá by zohľadňovala aj vedecký impakt VŠ (čiže výborný prospech na VŠ v Skalici by nestačil na štipendium, pretože žiadna dobrá zahraničná VŠ nechce so Skalicou spolupracovať).
Záver
Širokodostupné vysoké školstvo spôsobuje, že na vysokých školách študujú aj takí, ktorí nie sú ani dostatočne inteligentní ani pracovití a príjemne strávené bezstarostné roky ich skôr naučia vyhýbať sa povinnostiam a oklamať systém, ako by z nich urobili lepších ľudí. Ľudia, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie v minulosti (povedzme 100 rokov dozadu) boli elitou, ľudia ktorí sa oháňajú vysokoškolskými titulmi dnes ako Danko, Matovič či Kollár sú maximálne priemerom. Toto je možné napraviť len tým, že sa získanie vysokoškolského vzdelania stane zložitejším.
Štát nemôže rušiť súkromné VŠ, môže však zrušiť detské prídavky pre študentov na VŠ a dotácie vysokým školám na študentov. Rovnako môže zrušiť nekvalitné verejné vysoké školy. Pre tých pár profesií, ktoré štát potrebuje, môže zaviesť systém pôžičiek, ktoré pokryjú náklady na VŠ, avšak malo by to byť viazané na preukázateľné schopnosti študenta (nielen prospech, ale napríklad aj IQ test). Radšej by som bol, keby tieto pôžičky poskytovali bohatí ľudia a firmy, ale u nás sa bez vplyvu štátu asi nezaobídeme.
Peniaze, ktoré štát ušetrí na vysokých školách môže presunúť na základné školstvo a škôlky formou vyššieho vzdelávacieho príspevku na dieťa. Je lepšie mať menej kvalitných škôl, ktoré ale vyprodukujú elity než veľa nekvalitných, pretože častejšie slabší ťahá dolu lepšieho ako naopak. A je nevyhnutné mať dobré základné vzdelávanie, pretože stratené všeobecné vedomosti a zručnosti, ktoré sa majú získať na základnej a strednej škole už na vysokej škole nedobehnú. Najväčší vplyv na inteligenciu a schopnosti človeka má materská škôlka a základná škola. Tam treba smerovať reformu školstva a peniaze.
