Skôr ako sa dostanem k tomu, o čom je slovenská politika, skúsim popísať, o čom by politika mala byť.
Politika by podľa mňa mala byť o prezentácii a realizácii ideí aké majú byť vzťahy medzi štátom a jeho obyvateľmi.
Politici v liberálnej demokracii majú určitý vymedzený čas vo funkciách, do ktorých boli zvolení, aby konali tak, že sa štát bude meniť k stavu, ktorý považujú za lepší ako je ten súčasný.
Na miestnej úrovni platí to isté, len miesto štátu je tam obec, kraj a kontext vždy ovplyvňujú vyššie správne úrovne. Miestni politici môžu výrazne ovplyvniť naše životy, ale zákonodarná a výkonná moc na úrovni štátu je im nadradená. Toto neplatí celkom smerom od úrovne štátu k nadštátnym útvarom a organizáciám ako je Európska Únia.
Preto má podľa mňa na nás najväčší vplyv celoštátna politika reprezentovaná NR SR a ňou zvolenou vládou.
Slovenský parlament
Pohľad na náš parlament je už asi desať rokov veľkou tragédiou. Od smeráckych podržtaškov, cez bľabotajúceho retardovaného kapitána sme sa dostali k tomu najhoršiemu, čo na poste predsedu NR SR kedy sedelo.
Boris Kollár skutočne nemá zábrany, zásady ani chrbticu. Navyše ale má schopnosť vykšeftovať čo potrebuje s takmer kýmkoľvek a kočnerovskú schopnosť kamarátiť sa s mafiou bez toho, aby ho to ohrozilo.
To, že sa na Slovensku nájdu ľudia, ktorí volia SME-Rodina vysvetliť neviem, možno na to prídu nejakí sociológovia a psychológovia. Ak by sa to podarilo a našiel sa protijed, snáď by sme túto čvargu už v politike vidieť nemuseli.
Avšak je tu jedna s.r.o., ktorá získala v posledných voľbách mandát 53 poslancov a koalícia SME-Rodina, SMER, Hlas a fašisti mala a stále má dokopy len 72 poslancov, čo nie je väčšina. Každú vec, ktorú si Boris Kollár presadí by vedel Igor Matovič a OĽANO zastaviť. To by však musel mať iný pohľad na politiku ako má.
Nielen Igor Matovič, ale aj veľká časť novinárov (aj na SME) si totiž myslia, že politika je o presadzovaní si vlastných záujmov. Tak ako lekárske odbory si nespomenú vo svojich požiadavkách na pacienta, ako ruskí generáli považujú bežných vojakov za mäso pre delá, tak aj takmer celá politická scéna presadzuje vlastné záujmy a na občana si nespomenú.
Samozrejme, že za to môže hlavne hlúpy volič, ktorý uprednostnil "liberálne krídlo" OĽANO pred PS a konzervatívne pred KDH. A k tomu ešte ďalšia smola: Igor Matovič má poruchu osobnosti, svet sa točí okolo neho, občan je dobrý len, aby mu daroval moc.
Myslieť aj na občana
Jediná politická strana vládnej koalície, ktorá má chápanie politiky ako služby občanovi po tom, čo sa rozpadlo Za Ľudí, je SaS. Druhýkrát ukázala, že moc má pre ňu nižšiu váhu ako princípy a občan. Mnohí síce nesúhlasia s hlasovaním o dôvere vlády Ivety Radičovej, nebudem sa k tomu vracať.
Prípad druhého dejstva odchodu Igora Matoviča z politiky, po tom, ako v prvom kole akceptovali (dnes už vieme, že to bola chyba) kompromis v podobe presunu IM na ministerstvo, kde môže škodiť takmer rovnako, ako keď bol predsedom vlády, je niečo na čom vidno presne charaktery aj aktérov aj komentátorov.
Ako to bolo na jar 2022
Objektívny fakt stavu na jar tohto roku bol, že Matovič blokoval akékoľvek legislatívne kroky ministrov za SaS (súdnu reformu dokaličili, dnes hlavne SME-Rodina chce na správnych sudcov dostať skorumpovaných a zrejme vydierateľných sudcov, ktorí by nemali súdiť - nepôjdem hlbšie do žumpy zvanej sudcovia SR). Rovnako blokoval výdavky ministerstiev, napríklad pre platy učiteľov. Podobným problémom čelil aj minister zdravotníctva, takže zjavne ješitnosť a chorobná povaha jedného ministra nabúravala chod štátu.
Presadenie bláznivých populistický nápadov, ktoré prejedajú peniaze a tvoria deficity násobne prevyšujúce naše záväzky vyplývajúce z príslušnosti k eurozóne a to s pomocou fašistov, proti vôli SaS a bez riadneho legislatívneho procesu (kde by padla otázka, aký dopad to bude mať na občanov a či je to rozumné) bola posledná kvapka v pohári.
V skutočnosti je posledné dva roky problémom jeden človek (aj problém s vlekárom je len dôsledkom povahy IM). SaS správne požadovala, aby človek, ktorý je nekompetentný a škodlivý, nebol súčasťou vlády. Iste, nebolo by to dokonalé riešenie, ale také pri súčasnom parlamente neexistuje. Ani predčasné úmrtie IM by asi nič nevyriešilo, z politiky neodíde, pretože jeho diagnóza je psychiatrická a nie napríklad onkologická. Ale pravdepodobnosť škodenia našej krajine z pozície poslanca by bola nižšia.
Navyše SaS bola už predtým de facto v opozícii, pretože v rámci vlády sa stretávali (pokiaľ nebol na dovolenke) presne s tým človekom, ktorý je stredom vesmíru a nenávidí SaS (a Lengvarského, Čaputovú, Denník N a SME atď.).
Prepočítala sa SaS?
Dnes novinári tvrdia, že SaS sa prepočítala, že nemá ani ministerstvá a nič nepresadí. Ale v politike nejde o ministerské fleky. Ak by SaS neodišla do opozície, tak by jej 4 ministri mohli zamestnať na svojich ministerstvách svoje rodiny a známych. Viac by však z pozície ministrov nezmohli, v parlamente už bola dávno iná koalícia. A politika by predsa nemala byť o presadzovaní vlastných záujmov, ale o presadzovaní ideí.
Odchod SaS do opozície bol správny, OĽANO uprednostnilo osobný záujem svojho predsedu pred krajinou a keďže nemajú príliš veľa zábran, zásad či charakter, tak to už s pomocou fašistických poslancov dovládnu.
SaS neprejde tak ako za vlád SMER-u ani rozumný zákon (pamätáte sa ako SMER presadil zákaz hrania štátnych hymien družstiev hrajúcich na hokejových majstrovstvách sveta - tuším by tam musel byť oficiálny predstaviteľ danej krajiny, aby bolo možné hymnu zahrať - ani toto Dostálovi z OKS nedovolil SMER opraviť).
Naopak Kollárovi a Tarabovsko-Kuffovským a občas aj regulárnym fašistom ich agendu vládna koalícia umožní realizovať. Veľmi by ma prekvapilo, ak by vo voľbách opäť nenarástli - veď dokážu získavať vyše desať percent aj v komunálnych voľbách.
V situácii, keď bola SaS vlastne už v opozícii sa mohla rozhodnúť podržať si ministerské kreslá, z ktorých by ale nič nepresadili. Mohli odísť bez oklokov niekedy v máji-júni. Alebo mohli skúsiť, či sa nenájde vo zvyšku vládnej koalície skupina poslancov, ktorí by uprednostnili Slovensko pred Matovičom. To sa však nestalo, dokonca ani pri jeho odvolávaní z postu ministra financií (pretože skutočne išlo o zníženie jeho možnosti škodiť).
Ja som rád, že to skúsili. Ukázali, že slušní v OĽANO nie sú. Všetci nominanti Igora Matoviča do NR SR súhlasia s jeho politikou a dávajú mu bianco šek na akýkoľvek nápad, ktorý sa mu v noci prisní a na druhý deň je odhlasovaný NR SR (čo je oproti vydávaniu dekrétov Klementa Gottwalda možno aj rýchlejší proces).
Vydržať
Nám ako občanom ostáva vydržať a vo voľbách im to spočítať. Ale pozor, počítanie bez použitia mozgu nedopadne dobre. Preto treba ignorovať sľuby a sledovať skutky. Znamená to napríklad nevoliť OĽANO (SME-Rodina by snáď čitateľ nevolil ani vo sne). A sledovať dobre hlasovanie každého poslanca, pretože v tesnej situácii v parlamente rozhoduje o výsledku hlasovania aj jeden človek. Aj Klus aj Valášek aj Miroslav Kollár.
