Máme skúsenosti s režimami, ktoré právny štát len predstierali. Aj katolícky Slovenský štát aj komunistami nastolená diktatúra v rokoch 1948-1989 nerešpektovali ľudské práva, medzinárodné zmluvy a často ani vlastné zákony. To viedlo k ekonomickej aj morálnej biede spoločnosti, ktorá prestala veriť v právo a zákonnosť a dôsledky týchto režimov pociťujeme aj dnes.
Krajiny, ktoré by pre nás mohli byť vzorom - Dánsko alebo Švajčiarsko - majú vysokú dôveru občanov v súdy, ktorá je opodstatnená a podporená štatistickou efektivitou súdneho systému. Súčasťou právneho štátu je aj to, že zákony sa menia zákonným spôsobom (ex inuria ius non oritur) a cieľom zákonodarcu je, aby boli kvalitné.
Dnes sa pod taktovkou JUDr. Karasa (KDH) v druhom čítaní mení vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa má meniť Ústava SR. Je to jednoducho prílepok, napriek tomu, že sa mení ten istý zákon (460/1992) ako navrhuje vláda, pretože to nie je drobná úprava niečoho, čo prešlo odborníkmi na ministerstve a vlády a k čomu sa mohli vyjadriť odborníci.
Tento postup, keď NR SR odhlasuje zákon s prílepkami alebo zákon, ktorý bol prijatý v skrátenom legislatívnom konaní (SLK), hoci naň neboli dôvody, spôsobuje, že sa tu menia zákony k horšiemu. Prijímajú sa vnútorne rozporuplné zákony alebo zákony v rozpore s inými zákonmi a ústavou.
Občania nemajú možnosť sa proti tomu brániť, jedine ak sú náhodou Podržtaškou v Paláci alebo poslancami NR SR, ktorí môžu podať podanie na Ústavný súd. A to sa viackrát stalo.
Ako sa stavia Ústavný súd k tvorbe zákonov
Avšak Ústavný súd už pred rokom potvrdil, že nechápe Slovensko ako liberálnu demokraciu, ale naopak uprednostňuje jej orbánovský variant - tzv. iliberálnu demokraciu, ktorú smerácky zlodej Paška označil ako "Vyhraj voľby a môžeš všetko".
Ústavný súd pri rozhodnutí o podaní poslancov proti zmenám v trestnom zákone (promafiánsky balíček) konštatuje (bod 245), že sa drží princípu ignorovať porušenia zákonov pri príjmaní iných zákonov:
Ústavný súd akcentoval požiadavku hrubého a svojvoľného porušenia pravidiel legislatívneho procesu, resp. vyjadril sa, že porušenie pravidiel legislatívneho procesu nadobudne ústavnú intenzitu, ak týmto konaním dôjde k vážnemu porušeniu ústavných práv alebo princípov.
Čiže formálne rešpektuje článok 2 odsek 2 ústavy "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.", ale ak nekonajú v rozsahu ako ustanoví zákon (400/2015 Z. z.), tak mu to v zásade nevadí, pretože definovať, čo je vážne a čo nie môže tak, aby si nepohneval JUDr. Fica a jeho kumpánov.
Týmto potvrdením doterajšej judikatúry (z rokov 2003, 2005 či 2018) teda dáva vláde bianko šek, že na zmenu akéhokoľvek zákona nepotrebuje odbornú ani politickú diskusiu, stačí jej 76 poslancov. Teraz ide o hlasovanie v treťom čítaní, ktorým poslanci rozhodnú, či budú platiť všetky zmeny ústavy tak, ako ich nadpolovičná väčšina s prílepkami odsúhlasí v druhom čítaní, vrátane tých, ktoré možno ešte len navrhnú. Teraz potrebuje JUDr. Fico až 90 poslancov.
Poslanci tak majú rozhodovať jedným hlasovaním o častiach meniacich článok 7 (napríklad "Nič v tejto ústave a ústavných zákonoch nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvoriacich národnú identitu.") ako aj zmeny, ktoré do návrhu prepašuje JUDr. Karas z KDH.
Pretože ide o ústavný zákon, Ústavný súd podľa článku 125 ods. 4 ústavy o ňom nemôže rozhodovať.
Ak by bol býval Ústavný súd postupoval tak, že akýkoľvek prílepok robí celý prijatý zákon protiústavným (pretože o celom zákone nebola vedená dostatočná odborná diskusia), alebo keby pri SLK vyjadril nesúlad celého prijatého zákona preto, že dôvody boli zjavne neopodstatnené, tak možno by Fico nepresadzoval zmeny tak brutálne. A KDH by mohlo povedať, že nemôže podporiť návrh zmeny ústavy, pretože vládnu verziu neprijímajú a zmenená verzia neprešla normálnym legislatívnym procesom. Tým by sa získal čas, otvoril by sa priestor pre to, aby poslanci mohli pochopiť, aké dôsledky bude mať zmena ústavy.
Pre poriadok treba dodať, že vládny návrh bol do NR SR predložený 9.4.2025. O možnosti svojvoľnej interpretácie viet ako "SR si zachováva zvrchovanosť ... vo veciach ... ľudskej dôstojnosti, súkromného života, ... verejnej morálky..." sa tu trochu hovorilo, žiaľ Fico nám poskytoval veľa zástupných ale aj dôležitých geopolitických tém. Nevieme tak, či to znamená, že sa tu bude ignorovať ESĽP, u ktorého skončilo viacero porušení ľudských práv zo strany SMER-om vedenej polície (H. Malinová, Rómovia z Bodvy), ktoré nevadili nakoniec ani ÚS.
Ústava SR je slabo chránená, jej autormi sú ľudia z KSČ a HZDS, takže má takú kvalitu. Namiesto zmien, ktoré by posilnili stabilitu právneho rádu či zvýšili predvídateľnosť zmien - napríklad zákazom SLK, ak nie je podporené 3/5 poslancov v prvom čítaní, zvýšenie kvóra na zmenu ústavy na 2/3, teda 100 poslancov a podobne - sa tu robia úpravy, ktoré právnikom ako je JUDr. Fico (a JUDr. Karas) uľahčia zmenu režimu na totalitný.
Ako sa stavia opozícia k tvorbe zákonov
Opozícia - v tomto prípade KDH, v minulosti SaS, či ostatní z obdobia Matovičovej vlády - tiež príliš nedbá na legislatívny proces a to je vážny problém. Ale aj keby chceli v rokoch 2020-2022 posilniť legislatívny proces zmenou ústavy, v minulom parlamente by to asi neprešlo.
Preto máme síce zákony, ktoré má NR SR dodržiavať (ak nevyhovujú, tak ich majú najprv zmeniť a potom ich dodržiavať), ale reálne ich môže vláda (hlavne SMER-u, ktorý navrhol takmer všetkých sudcov ÚS) ignorovať. Možno to láka aj opozíciu, veď ani k zmene systému prokuratúry na štátne zastupiteľstvo, ani k zrušeniu §363, ani k zrušeniu možnosti exekutívy prepúšťať odsúdených nevieme o žiadnej zhode. Len či vôbec budú demokratické a slobodné voľby a či ich takáto opozícia môže vyhrať (viď lži a hoaxy, ktoré prispeli k porážke skvelého prezidentského kandidáta Korčoka).
Opozícia by mala vygenerovať dôveryhodných reprezentantov v oblasti práva a dôsledne obhajovať konzervatívny prístup k zmenám zákonov (hlavne ústavy) a pripraviť také zmeny zákonov, aby legislatíva vznikala po odbornej diskusii pri snahe o širokú zhodu. Opozícia musí upozorňovať na prešlapy vlády ako sú SLK a prílepky, podávať podania na Ústavný súd (ktorý ich však ako je uvedené vyššie zamietne) a prezentovať občanom prísľub iného prístupu k tvorbe zákonov. A musí to byť dôveryhodné.
