Téma Večere s Havranom z 24.11.2023 bola postavenie LGBTI na Slovensku a rozprávanie o téme bolo dôležité a hostia boli veľmi dobrí.
Trochu mi však vadilo, že Michal Havran mal také tie ľavicové narážky a terminológia.
Menej dôležité boli jeho narážky na SaS za jej rozhodnutie v prípade záruk za Grécky dlh. Písal som o tom už viac krát, ale obviňovať Sulíka za to, že LGBTI to dnes majú ťažké je demagógia. Na rozdiel od európskej ľavice, ktorá porušuje dohody a zákony, keď jej nevyhovujú (slovenská pravica to takmer vôbec nerobí - možno Dzurinda, ale nie SaS), SaS trvala na tom, že EÚ nie je dlhová únia. Európska (Bruselsko-byrokratická) ľavica teda v rozpore so zmluvami chcela, aby sa krajiny eurozóny zložili na miliónové bonusy nemeckým a francúzskym bankárom, ktorí svojim zamestnávateľom (bankám) kúpili bezcenné Grécke dlhopisy. Alebo neskôr helikoptérové peniaze, ktoré "tlačila" ECB, a ktoré spôsobili infláciu (50-100% pri potravinách na Slovensku). Navyše nikto nekázal pani Radičovej dať prednosť porušeniu dohôd a poškodeniu Grécka tým, že im zabránime vrátiť sa k mene, ktorú ich ekonomika zvláda, pred pomocou LGBTI. Takisto nikto nenútil väčšinu vtedajšej koalície zahlasovať za predčasné voľby, keď bolo jasné, že dopadnú veľmi zle.
Ale podstatnejšia vec, ktorá ma vyrušovala bolo označenie útoku v Teplárni za pravicový extrémizmus. Slovenská wikipédia definuje jednu z jeho čŕt takto:
Politické strany pravicového extrémizmu väčšinou propagujú "silný štát", agresívny nacionalizmus a odpor proti cudzím etnickým skupinám.
Čo je na silnom štáte pravicové? Je to sploštenie viacrozmerného problému na jeden rozmer, ktorý je navyše nesprávny. Veď aj podľa dvojrozmerného modelu - politického kompasu - je delenie na ľavicu a pravicu ekonomické. Druhá os je označená ako sociálna a je jej kraje sú libertariánstvo a autoritatárstvo.
V prvom rade, páchateľ teroristického útoku na Zámockej nebol žiadny pravičiar (ekonomické otázky ho nezaujímali, on chcel zabiť nejakých Židov alebo aspoň homosexuálov), ale pošuk žijúci v hoaxoch a konšpiračnom svete ľudí ako Harabin, Kotleba či Taraba.
Iné dôležité prípady útokov (spomínaný útok na Korzike) taktiež nemajú nič spoločné s delením na ekonomickej osi. Časté slovné útoky na sociálnych sieťach a mítingoch SMER-u a podobných extrémistov (neoznačujem ich za ľavicových, hoci Blaha je komunista teda učebnicový ľavicový extrémista) patria do kategórie agresívneho nacionalizmu a sú proti slobode jednotlivca (čiže za autoritatívny štát, ktorému vadí občianske združovanie sa). Podľa spomínanej definície sú "pravicový extrémizmus", ale podľa mňa tá definícia je úplne zlá a sú to antidemokratické alebo autoritárske prejavy a extrémizmus bez prívlastkov (ak nejaké, prívlastky tak spresňujúce - homofóbny, antisemitský a pod.).
A nedávať prívlastky pokiaľ zrieďujú a neupresňujú význam je podľa mňa dôležité. Taktika týchto ľudí (mnohí sú len cynici moci ako Dr. Fico) je spochybniť pravdu a zotrieť rozdiely. Pravica je pre nich nepriateľ, pretože pravica chce malý štát, z ktorého je ťažké kradnúť. Pravica chce nechať ľuďom viac ekonomickej slobody, čoho nutnou súčasťou sú občianske združenia a s tým spojený občiansky aktivizmus. A platí to aj pre nelibertariánsku pravicu, ktorá taktiež musí vychádzať zo slobôd jednotlivca (akurát kladie veľký dôraz na zodpovednosť a je veľmi opatrná v akceptovaní nových vecí). Preto týmto skutočným extrémistom (a žiaľ aj ľavici) vyhovuje termín "pravicový extrémizmus" aj keď je to úplne chybné a nelogické označenie. Ale je tam slovo pravica, čo stačí, ľuďom sa podvedome spojí pravica a pravicový extrémizmus.
Ľavica má u bežného slovenského ovčana trošku lepší zvuk, veď sme budovali socializmus a rovnosť v chudobe. Ale ani spojenie ľavicový extrémizmus (je už podpora Gréty Thunberg vraždeniu izraelských detí ľavicový extrémizmus, alebo len hlúposť) by sme nemali nadužívať (hoci u celkovo dosť ľavicovo naladených médií a spoločnosti to až tak nehrozí) .
Označenie ľavicový a pravicový by sme mali naozaj používať v ekonomických otázkach, teda hlavne pri otázke či chceme väčší alebo menší štát. Dávať tieto prívlastky extrémizmu potom spochybňuje aj bežnú pravicu a ľavicu, takže alternatíva (neliberálna demokracia až autokracia) potom môže tvrdiť, že všetci sú rovnakí. Slovensko aj západné demokracie zažívajú (aj vďaka sociálnym sieťam, konzumizmu a životu na dlh, teda na úkor budúcich generácií) obrovský nárast nedôvery medzi občanmi a veľký pokles dôvery v štandardné politické strany, u ktorých je delenie na ľavicu a pravicu stále dôležité.
Péter Hunčík v rozhovore pre .týždeň spomína psychopatizáciu spoločnosti a spoločnosť v stave VUCA. Zo štyroch aspektov ovplyvňujúcich negatívne smerovanie spoločností je písmenko A pre ambiguity, čiže nejednoznačnosť a zmätok v pojmoch. Toto používajú tí, ktorí chcú moc a nezáleží im na spoločnosti (politickí psychopati) ako aj neomarixisti. Pre zlepšenie stavu spoločnosti je potrebné mať jasno v pojmoch.
Skúsme sa preto vyvarovať spojení pravicový a ľavicový extrémizmus a označujme to inak a presnejšie. Inak iba napomáhame tým, ktorí nechcú demokraciu, čiže ani ľavicu ani pravicu.
