O zisku zdravotných poisťovní

Súčasný slovenský konsenzus je, že zdravotné poisťovne nemajú právo na zisk.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Je to asi vplyv komunizmu a myslenia, že štát sa má o mňa postarať od narodenia po smrť. On sa za minulého režimu staral, dobre mu to vychádzalo, akurát sme umierali o 15 rokov skôr a rovnako ako dnes často na banálne choroby získané v našich kvalitných štátnych nemocnicach a iných štátnych zdravotných zariadeniach.

Predtým ale existoval prirodzenejší systém. Liečba bola služba, tak ako oholenie či oprava topánok.

Poskytovatelia (lekári) museli vynaložiť veľa úsilia a aj peňazí, aby dokázali poskytovať takúto službu, zlá povesť pre nich znamenala profesný koniec. Naopak dobrí lekári si mohli žiť o dosť lepšie ako upratovačky či zametači chodníkov. Ja považujem nerovnosť za dobrú vec, vždy keď sa niekto pokúsil o rovnosť, skončilo to stínaním hláv tých, čo pretŕčali a všeobecným úpadkom.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z toho dôvodu bol v zdravotníctve zisk vždy prítomný a záležalo na lekárovi, či dá každému rovnakú cenu (nedal), takže svojmu svedomiu mohol uľaviť aj finančnými zľavami pre chudobných. Pri akútnych prípadoch mu Hippokratova prísaha neumožňuje odmietnuť pomoc.

Popri lekároch tu boli drogisti (neskorší farmaceutický priemysel), výrobcovia pomôcok, majitelia budov nemocníc a podobne. Dnes máme špecializácie, lekárska veda výrazne pokročila, liekov a liečieb máme na výber veľa, preto tu máme navyše ešte jedného aktéra: zdravotné poisťovne.

Lekári aj dnes môžu zarábať veľmi dobre (relatívne k sile našej ekonomiky). Dokonca sa nemocničným lekárom podarilo prinútiť štát (ktorý s tým nemá mať ničo spoločné, lebo ich zamestnáva nemocnica) dorovnať platy na úroveň zatiaľ českých kolegov (ale prečo nie v budúcnosti aspoň na rakúsku úroveň). Farmaceutické spoločnosti môžu zarábať na našom zdraví. Podobne výrobcovia lekárskych pomôcok ako aj predajcovia liekov aj lekárskych pomôcok.

SkryťVypnúť reklamu

Môžu zarábať nemocnice? Podľa stavu Kramárov, kde sú nazatvoriteľné okná a z pohotovosti si tehotná mamička musí vyšlapať schody, pretože výťahy nejdú privolať, sa zdá, že všetky peniaze idú na platy a nič neostáva na budovy (k vybaveniu sa neviem vyjadriť, ale paškizmus asi funguje v štátnych nemocniciach aj naďalej).

Účelom zdravotných poisťovní je spárovať pacienta a lekára, pretože nie je lekár ako lekár. Ďalej má prehľad o liekoch, ktoré pacientovi prepláca. Môže a má pacientovi navrhovať prevenciu rôzneho charakteru (mňa moja zatiaľ neoslovila s ponukou zaplatiť mi časť preventívnej prehliadky v súkromnom zariadení, ale možno sa to raz zmení). Objednáva výkony a má prehľad o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, takže môže pomôcť odstrániť zo systému zhnilé jablká.

SkryťVypnúť reklamu

Len táto agenda niečo stojí a nedá sa zaradiť priamo pod liečbu. To sa nedá ale ani nový kancelársky stôl, stolička a počítač u lekára a aj toto sú jeho oprávnené náklady.

Podľa zástancov teórie, že zdravotné poisťovne majú použiť všetko, čo vyberú na lekársku starostlivosť svojich poistencov (čo zrejme okrem SaS zastávajú všetky politické strany), by tak poisťovňa mal platiť vlastných zamestnancov, náklady na informačné systémy, na zazmluvňovanie lekárskej starostlivosti alebo na budovy z peňazí majiteľov. Z ich strany by to mala byť charita. Ak by to tak bolo, tak sú tu 2 problémy: 1. nikto tam nedá vlastné peniaze a súkromné poisťovne tak zaniknú, 2. štátnej poisťovni by sa presne tieto náklady preplácali z daní aj toho darcu, čo by platil z vlastných peňazí všetky náklady súkromnej poisťovne.

SkryťVypnúť reklamu

Už dnes dotácie VŠZP krivia súťaž, hoci zlodejiny typu tetka Anka do volieb ustali.

Nechápem, ako môže niekto veriť, že tento štát dokáže čokoľvek spravovať. Nič štátne nie je ani na míle konkurencieschopné súkromnému a tak treba štátu ponechať len to, čo má v sebe minimum podnikania a nahradenie súkromným by prinieslo iné riziká (teda hlavne bezpečnosť a spravodlivosť).

Zdravie vždy bolo a bude aj biznis. Ľudia chcú byť zdraví a sú ochotní za to platiť (viď úspech homeopatík). Všetko okrem priameho lekárskeho výkonu (hoci aj ten čiastočne) má globálny presah: lieky, lekárske pomôcky, lekárske postupy a podobne nevznikajú na Slovensku, ale prichádzajú zo Západu. A je to práve preto, že tam je možný aj v zdravotnom podnikaní zisk.

Podfinancovanie zdravotníctva nie je spôsobené súkromnými zdravotnými poisťovňami, ale tým, že poslanci každý rok schvaľujú prechodné ustanovenie k zákonu 580/2004, ktorý určuje podiel platieb do zdravotníctva za štátnych zamestnancov na úrovni hlboko po 6% (pozrite si tie čísla: 4,16%, 4,32% či 3,78% v roku 2017), čo je primeraná hodnota. Rovnako už neplatí, že VŠZP má menej peňazí, lebo má horší profil poistencov.

Ďalším problémom sú samozrejme štátne nemocnice (ako tá na Kramároch), kde sú náklady na prevádzku enormne vysoké a do obnovy nejde nič. Prístup po nás potopa, čo mal Vladimír Mečiar a potom Róbert Fico (pretože im stačilo byť populistom, myslieť na najbližšie voľby, nie na 30 rokov dopredu) teda nechal obrovský investičný dlh. Má sa to platiť z poistenia (ktoré má ísť na zdravotnú starostlivosť) hoci ide o stavebné práce?

Ak sa zakáže zisk zdravotných poisťovní, tak tu budeme mať v zdravotníctve opäť viac štátu a tým pádom horšiu kvalitu. Politici potom nebudú mať problém zničiť aj súkromné nemocnice či lekárov, ak sa im bude chcieť, aj keby (a práve preto) boli lepší a úspešnejší. Korupčníkom vyhovuje korupcia, ktorá je dôvodom, prečo štát v našom zdravotníctve zlyháva.

Zdravotné poisťovne majú použiť príjmy z poistného na "kúpenie" zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov. Potom majú náklady na prevádzku. Ak ale nebudú mať motiváciu zisku, nebudú šetriť na svojich nákladoch ani vyberať lepšiu a lacnejšiu zdravotnú starostlivosť.

Je fér, ak by mali dodatočnú daň (ako majú banky), ale motivácia zisku by mala ostať zachovaná. Ak nebudú platiť 25% dane z príjmu z tohto zisku, ale 50%, stále to môže byť v poriadku. Iné formy obmedzovania podnikania (napríklad súčasná norma povoliť zisk 1% z vybratého poistného) nie sú také motivujúce. Súčasné nariadenie prikazujúce použiť 95,1% vybraného poistného na zdravotnú starostlivosť je možno primerané, ale regulátor (štát) má hlavne riešiť hodnotu bodu a klasifikácie úkonov. Ich správnym nastavením môže dosiahnuť to isté, teda že poistenie pôjde do zdravotníctva.

Slovenskí populistickí politici sa neustále, ale hlavne pred voľbami, snažia oklamať voličov, že niečo je zadarmo alebo na niečo majú nárok. Téma zákazu zisku zdravotných poisťovní je z rovnakého súdka ako 15-te dôchodky, lieky, vlaky a potraviny zadarmo a podobne. Ak niečo nefunguje (čo je všetko štátne na Slovensku, možno s výnimkou múzeí), tak treba na niekoho ukázať prstom. Soros je hlavný vinník, ale aj Penta funguje veľmi dobre. To je dôvod, prečo nám populisti ničia zdravotníctvo a prečo sa namiesto podmienok na príchod 2 súkromných poisťovní, ktoré by si rozdelili VŠZP vytvára tlak na odchod existujúcich súkromných poisťovní a prečo štát nekoná ako nezávislý regulátor, ale zainteresovaný hráč realizujúci populistické nezmysly politikov typu Matovič, Fico alebo Pellegrini (najnovšie KDH). Nik z nich nevie vysvetliť, prečo je štátna ZP taká neefektívna a stratová, keď v rovnakých podmienkach treba obmedzovať súkromné ZP, aby netvorili zisk. Pritom práve VŠZP často koná v neprospech pacienta podľa politickej objednávky. Štát je potrebné zo zdravotníctva dostať preč, aby ostal len ako regulátor a rozhodca a potom to bude lepšie ako vo všetkom, čo štát po páde socializmu prenechal súkromnému sektoru.

Marek Mačuha

Marek Mačuha

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  258
  •  | 
  • Páči sa:  3 243x

Som matematik a pracujem v IT. Zaujímam sa o politiku, spoločnosť, filozofiu. Rád riešim problémy, na vec viem priniesť iný pohľad. Chcem sa radšej mýliť a opraviť svoj názor ako pravdu za každú cenu mať. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

299 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

765 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Roman Kebísek

Roman Kebísek

106 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

103 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu