Ak by odboroví predáci boli členmi organizácie zvanej SMER, tak by nekonali inak. Keď boli pri vláde demokratické strany (Radičová, Heger, Ódór) tak odborári vyhlasovali štrajkové pohotovosti, hrozili hromadnými výpoveďami a to aj v sektoroch ako je zdravotníctvo, ktoré 12 rokov vlád SMER-u zhumpľovalo do súčasného stavu (blázon z Trnavy škodil tiež).
Zdá sa, že politickou úlohou odborových zväzov je robiť nátlak na vlády demokratických strán a mlčať pri vládach darebákov. Robili tak už od roku 1948 - boli verným spojencom KSČ, neskôr HZDS a potom aj SMER-u, ktorý sa tváril, že je tretia cesta, ale boli (sú) to viac-menej rovnaké svine ako mečiarovci.
O vydieraní odborov nemocničných lekárov, ktorí podobne ako všetci odborári na Slovensku chcú mať zamestnanie, nechcú pracovať (tak to fungovalo v ČSSR), ale zarábať chcú ako na Západe, som už písal, keď to bolo aktuálne.
Pred ostatnými voľbami zistili pediatri, že starnú, je ich málo a nevládzu pracovať na pohotovostiach. Tento problém sa objavil asi zrazu a zdá sa, že víťazstvom SMER-u a vytvorením vlády sa problém vyriešil. Preto stiahli výpovede z ambulantných pohotovostí.
Časť odborových predákov môže byť skutočne kvalitnými riťolezmi, dosahujúc tak podstatne vyššiu úroveň ako 1 Remišová. Ich úvaha je správna: demokratické vlády zastupujú všetkých obyvateľov, takže nemajú dôvod uplácať vrcholných predstaviteľov lobistických skupín ako sú odbory. A tak musia riešiť problém. Čiže ich vydieraním možno donútiť k výsledkom, ktoré predložia členom svojich odborov. Pri vláde SMER-u uvažujú, že nie je dobré si pohnevať Róberta Fica, lepšie je s ním byť zadobre, takže mu nebudú vyhrážať (hoci si necháva na pomstu len 10%).
Ďalej môžu uvažovať, že za svoje mlčanie môžu dostať bolestné. Iste z koristi sa neujde dosť pre každého člena, ale vedenie odborov si na svoje môže prísť. Veď prečo asi mlčali pri smeráckych kauzách ako CT a iných rozkrádaniach v zdravotníctve ?
Odbory od roku 1948 nie sú to, čo bývali. Sú privilegovanou vrstvou. Odborári (KOZ) boli na strane Mečiara od roku 1991. V roku 2003 proti Dzurindovým reformám organizovali referendum za predčasné voľby, ktoré o rok na to malo až 35% účasť. Potom podpísalo KOZ zmluvu o spolupráci so SMER-om a tak sa nemožno čudovať ich krokom.
Veď aj prezident, ktorého som nevolil, bol akoby členom SMER-u a konal tak napríklad v tom, že nevymenoval zvoleného GP (dnes vidíme, že generálny prokurátor je jedným z najsilnejších postov). Preto otvorene, či menej otvorene, odbory boli a sú vždy na strane SMER-u.
Ak by boli odbory len také bežné občianske združenie (ako spolok pestovateľov kaktusov - čo je ale podľa Fica jadro amerických tajných agentov, veď kaktusy sú z Ameriky), tak by to nevadilo. Lenže náš štát im dáva isté politické postavenie.
Dnes si už len ťažko viem predstaviť užitočnosť odborov v zamestnaní, ale je to dané tým, že ma živí môj mozog a pracoval som v malých firmách. Ak by odborári pre ľudí pracujúcich za pásom v nejakej fabrike vybavili viac dovolenky, masáže, lepšie podmienky, je to v poriadku, toto by mal byť ich účel.
Problém je v tom, že štát s odborármi dohaduje napríklad minimálnu mzdu. Tú považujem (a aj ekonómovia rakúskej školy) za škodlivú. Ak ju už máme, odborári zastupujúci záujmy SMER-u a vždy idúci proti reformám na ňu nemajú mať vplyv.
Ak sa raz dostanú do vlády demokratické strany, nemali by zabúdať, že odbory sú na strane uneseného štátu, imperialistického Ruska, orbanizácie politiky, prenasledovania slušných a vyvyšovania darebákov - podporujú SMER a budú škodiť každej demokratickej vláde. Nie kvôli pomste, ale kvôli možnosti vôbec niečo napravovať (reformovať) by mali prijať zásadu, že s odborármi sa nerokuje.
Ideálne štát nepodniká, takže odborári, ktorí by mohli mať dôvod na kontakt s politikmi (resp. predstaviteľmi štátu), zastupujú štátnych zamestnancov. Ale štátnych zamestnancov máme asi dvojnásobok oproti tomu, čo potrebujeme. V každom sektore (aj školstvo aj zdravotníctvo) je prezamestnanosť a neefektívnosť. Odborári budú proti zmenám, ktoré by znamenali, že menej ľudí poskytne lepšie služby. Takže ani s odborármi zastupujúcim štátnych zamestnancov by sa budúci vládni predstavitelia vôbec nemali baviť. Smrdí to korupciou (jednej alebo druhej strany), veď aj lobizmus je kontrolovaný a odborári sú len druh lobistov.
Možno namietnete, že učitelia a zdravotné sestry si zaslúžia lepšie platy a pracovné podmienky. Podľa mňa je to tak, že niektorí áno, iní si zaslúžia výpoveď. Odborári však budú zneužívať tieto skupiny na blokovanie reforiem. Nie je dôvod, aby boli učitelia štátnymi zamestnancami (to je príčina ich nízkych platov), deformuje to motivácie. Podľa mňa by štát mal mať len pomocné školy pre mentálne hendikepovaných žiakov a detí rodičov, ktorým na vzdelaní svojich potomkov nezáleží a väčšina detí by mala chodiť do neštátnych škôl (obecných a súkromných) a tam by štát nemal čo určovať platy ani pracovné podmienky. A štátne zdravotníctvo je taktiež problém, v ambulanciách a súkromných nemocniciach majú zdravotné sestry presne taký plat ako majú mať (tak ako Slováci majú vládu akú si zaslúžia).
Aj keď nie je šanca, aby sa myšlienky na zmenšovanie štátu presadili, mali by súčasné opozičné strany brať ako fakt, že odbory stoja za SMER-om. A pretože problémy, ktoré SMER za 12 rokov vlád spôsobil a nové, ktoré za najbližšie aspoň 4 roky spôsobí, tu budú naďalej, mali by sa ľavicovejšie z nich (KDH, PS) snažiť prevziať témy ako detské pohotovosti a tlačiť tak na vládu. Môžu tak ako bonus osloviť nových voličov a oslabiť odbory.
