Dva dni pred voľbami som napísal článok Beznádejné Slovensko a voľby dlhodobé trendy potvrdili. Keďže mám rád dáta, zaujala ma informácia o vysokej účasti v Bratislave.
Skutočne, graf volebnej účasti vyzerá dobre. Dobré je to preto, že Bratislava volí demokratické politické strany a vidiek volí autokratické alebo protidemokratické strany, čo si ukážeme nižšie. Ale rovnako sa ukáže, že zvýšená účasť v obciach, v ktorých žije stále príliš veľký podiel obyvateľstva vykompenzovala vyššiu účasť v Bratislave.
Historický úvod
Československo nevyužilo dostatočne eufóriu zo zmeny totalitného režimu na demokraciu. Je však tiež pravdepodobné, že problémy v súdnictve a školstve nemali dobré riešenia, lebo sme nemali náhradných sudcov/prokurátorov a učiteľov a ostali tú tí, ktorí budovali socializmus. Z nízkej ekonomickej úrovne sme mali možnosť urobiť podstatné reformy a hlavne zaviesť čo najviac trhu. Mečiar však zrušil privatizáciu a potom mohol nerušene tunelovať (to najviac charakterizuje obdobie 1992-1998). Tunelovanie prinesie malú finančnú hotovosť tunelárom, ale tunelovaná spoločnosť skrachuje, hoci by mohla prosperovať, zamestnávať ľudí a prinášať štátu každoročne dane.
Po krátkom medziobdobí dvoch Dzurindových vlád sa väčšina rozhodla opäť, že už nie je treba reformovať a že už môžeme žať úrodu. Čiastočne ju žal Fico v rokoch 2008-2010, ale pre Slovensko nič neurobil. Ani tie diaľnice nedostaval, ani v zdravotníctve ani v školstve a ani v dôchodkovom systéme sa nič nezlepšilo. Všade urobil zmeny podobné mysleniu tunelárov - dnes treba vyťažiť peniaze a na budúcnosť či ostatných (spoločnosť) nemyslieť. Stačí predvolebný populizmus, v ktorom aj podľa vlastných slov, bol a je SMER majster.
Po ďalšom ešte kratšom medziobdobí medzi vládami sociopatov, ľudia uverili novej osobe nasadenej na čelo starej SDKÚ (Iveta Radičová), ale čiastočne aj novej strane SaS. Pomerne pravicová vláda v roku 2010 však uprednostnila potľapkanie od bruselských byrokratov pred našou budúcnosťou. Pomohla nemeckým a francúzskym bankárom, nepomohla Grécku (to si vynútil MMM, ktorý im požičal, ale donútil populistov k spraveniu nepopulárnych reforiem) a prepustila moc opäť sociopatom.
O vládach OĽANO som už popísal veľa, takže pred týmito voľbami tlela nádej v dosiahnutí volebného patu, ktorý nenastal.
Pritom ale prepadlo veľmi málo demokratických hlasov, nemali sme však také šťastie ako v roku 2002, keď prepadli obe SNS.
Inteligencia voličstva
Ak by vyhrávali strany, ktoré volím ja alebo Bratislavčania, bolo by to pre Slovensko lepšie. Väčšina voličov je príliš hlúpa (už to priznáva aj Péter Hunčík), takže sa nepoučia ani zo svojich vlastných chýb a nechápu, že úroda sa nezbiera v deň siatia. Ekonomický analfabetizmus teda spôsobuje, že ak sa dostanú do vlády strany, ktoré sa pokúsia reformovať zaostávajúci segment spoločnosti, úspechy žnú tí, ktorí zaostávanie spôsobili (alebo sú "noví" avšak rovnakej krvnej skupiny). Pokiaľ volič volí po premýšľaní na základe programu a praktických skúseností, je to dobre aj keď nevolí libertariánske spektrum politických strán.
Štatistický úrad nezisťuje priamo inteligenciu (ani jej časť označovanú ako IQ), ale zbiera informácie o najvyššom dosiahnutom vzdelaní. Hoci kpt. Retard Danko je dôkazom, že ani titul JUDr. hlupákovi rozum nenaleje, sčítanie obyvateľstva je štatisticky veľmi dobrý zdroj informácií aj o relatívnom rozložení inteligencie. Ak je v nejakej obci 20% ľudí, ktorí nedosiahli ani základné vzdelanie a 5% ľudí s VŠ vzdelaním a v inej je ten pomer opačný, tak sa dá celkom spoľahlivo povedať, v ktorej obci bude viac hlupákov.
To že vidiek je hlúpejší ako mestá samozrejme nie je nič nové, ale môže to vysvetľovať úspechy strán, ktorých jediným cieľom je likvidácia vyšetrovateľov, ktorí si dovolil stíhať ich zločiny (čím dosiahnu beztrestnosť, lebo kde nie je žalobcu, niet sudcu, navyše sa pomstia a ešte si aj do budúcna zabezpečia, aby sa o podobnú drzosť už nikto nepokúsil).
Zo sčítania obyvateľstva 2021 mám tento graf podľa veľkosti obce (veľké mestá sú mestá s 30 - 100 tisíc obyvateľmi, malé sú 10 - 30 tisíc):
Z priznaného vzdelania je najbližšie k negramotnosti najvyššie dokončené vzdelanie 1.-5. ročník (beriem do úvahy iba ľudí v produktívnom a poproduktívnom veku). Je to spolu 107 009 obyvateľov vo veku 15 a viac rokov, čo je 2,335% odpovedí. Ale sú tu aj obce, kde je tento podiel podstatne vyšší: napríklad obec Iňačovce v okrese Michalovce alebo Dulovo v okrese Rimavská Sobota, kde je ich 28% a viac.
Títo naši obyvatelia nie sú spôsobilí na rolu občana v štáte, mnohí ale oficiálne na právne úkony spôsobilí sú. Ak by sa mala niekde uplatňovať hranica inteligencie, tak na tejto úrovni - pokiaľ občan neskončil ZŠ, nemal by mať volebné právo.
Preto som si do ďalšej časti okrem kategórií obcí podľa počtu obyvateľov dal kategórie pre obce s nadproporčným zastúpením ľudí, ktorí nezvládli dokončiť základnú školu.
Volebná účasť
Ako som spomínal v úvode, v týchto voľbách bola rekordná (od roku 2006) účasť. Aj v Bratislave (74%), aj v mestách a v obciach (69%). Keď si teda pozrieme podiel týchto kategórií (tak ako ich uvádza štatistický úrad, čiže malé mesto Modra je medzi mestami a veľká obec Smižany v kategórii obce), tak vidíme, že význam Bratislavy poklesol a naopak podiel obcí stúpol.
A toto je veľmi zlý trend.
Podpora demokracie
Pre účely tohto článku som podobne ako v článkoch analyzujúcich voľby do roku 2016 použil zjednodušené delenie politických strán na 3 kategórie - demokratické, nedemokratické a ostatné.
Teraz som však týmto hodnoteniam dával váhu podľa toho, ako asi voliči vnímali tieto strany a koalície. Cieľom je nájsť rozdiely a trendy medzi skupinami demokratických a nedemokratických strán.
Vo voľbách v roku 2006 považujem za demokratické strany SDKÚ - DS, KDH a OKS. Ďalšie strany považujem za čiastočne demokratické - SF (75%), SDĽ (50%)a ANO (20%). Nedemokratické strany sú ĽS - HZDS, KSS, SNS, ZRS ako aj HZD (90%) a SMER (75%).
Vo voľbách v roku 2010 považujem za demokratické strany SDKÚ - DS a KDH. Za čiastočne demokratické považujem SaS (90%), MOST - HÍD (75%), EDS (50%) a SDĽ (50%). Prvé dve boli nové, takže časť ich voličov patrí k tým, ktorým na demokracii až tak nezáleží a vo voľbách volia niečo nové. Nedemokratické strany sú ĽS - HZDS, KSS, SNS, ZRS, ĽSNS a SMER.
Vo voľbách v roku 2012 považujem za demokratické strany KDH, SaS, SDKÚ - DS, Zelení a čiastočne aj Most - Híd (75%), DÚ (50%), OĽaNO (30%) a SDĽ (25%). Nedemokratické strany sú SNS, ĽSNS, SMER - SD, KSS a ĽS - HZDS.
Vo voľbách v roku 2016 považujem za demokratické strany SaS, MOST - HÍD, #SIEŤ, SZS a DS - Ľudo Kaník. Čiastočne potom SDKÚ-DS (90%), KDH (90%) a OĽANO - NOVA (20%) a SKOK! (10%). Nedemokratické strany sú SNS, KSS, SMER-SD, ĽSNS a Odvaha - Veľká národná a proruská koalícia.
Vo voľbách v roku 2020 považujem za demokratické strany SaS, koalíciu PS - Spolu a DS. Časť voličov volila ako demokratické aj KDH (90%), Za ľudí (80%), Most - Híd (80%) a OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA (10% dem, 10% non-dem). Nedemokratické sú SNS, SMER - SD, ĽSNS, VLASŤ a niekoľko nacionalistických strán. Čiastočne nedemokratická bola Dobrá Voľba (50%), SME Rodina(25%) a spomínané OĽANO (10%).
Vo voľbách v roku 2023 boli demokratické strany SaS a koalícia MF, ODS, ZR, RK, DS. Myslím si, že PS a KDH opäť získalo asi 10% svojich hlasov spomedzi ľudí, ktorí volia nové strany alebo aspoň nevyhranené, preto u nich dávam podiel demokratických voličov na 90%. U Demokratov som to nastavil na 80% a Modrí+Most na 75%. Nedemokratické sú SMER - SD, SNS, ĽSNS, Republika, Princíp, KSS, VB, SHO,SRDCE - SNJ. Čiastočne nedemokratické sú HLAS - SD (90%), SME Rodina(75%) a OĽANO A PRIATELIA, KÚ a ZA ĽUDÍ (20%).
Podpora demokratických strán je najvyššia v Bratislave, trochu nižšia v Košiciach a najmenšia v obciach s vysokým podielom negramotných.
Podpora nedemokratických strán je najvyššia v menších mestách, trochu nižšia v obciach a ešte menších mestách. Graf je posunutý od hodnoty 25% podpory, ktorú mali nedemokratické strany v Bratislave vo voľbách v roku 2020 po vražde Kuciaka. V týchto voľbách stúpla o ďalších 10% (a navyše stúpla účasť). Avšak porovnávanie má väčší význam v rámci tých istých volieb ako medzi nimi, pretože napríklad tí istí obyčajne demokratickí voliči mohli voliť OĽANO, lebo verili, že je potrebné numericky poraziť SMER.
Ostatné strany v sebe zahŕňajú aj rómske aj maďarské strany, čo môže byť dôvodom vysokého výsledku v obciach s nadpriemerným zastúpením negramotných.
Kde je nádej alebo čo by bolo keby
Zaokrúhľovanie a jeden mandát
V prvom rade, zákon o voľbách v §68 je dosť hlúpy, vidno, že ho robili ľudia, čo sa v matematike nevyznajú. Namiesto metódy najväčších zvyškov, ktorá je logická a republikové volebné číslo by bolo počet hlasov/počet mandátov (150) bez zaokrúhlenia, nezmyselne v bode 1 prikazujú zaokrúhľovanie a delia 151 (tzv. Hagenbach-Bischoff) a potom majú zbytočný bod 3.
Ak by zákon počítal aj s nezaokrúhleným číslom a zoraďoval podľa najvyššieho zvyšku, tak by SMER, Hlas a SNS spolu mali 78 poslancov (51,962% zodpovedá 77,943 poslancov). V skutočnosti majú 79.
Demokrati
Ak by všetky hlasy Demokratov (87 tisíc) dostali strany, ktoré sa dostali do parlamentu, ale žiaden z nich by nešiel SMER-u, Hlas-u alebo SNS, tak by to aj tak asi dopadlo 76:74 v prospech súčasnej koalície (museli by sa tie hlasy veľmi šťastne rozložiť, aby to bolo 75:75).
Zahraničie
Zaujímavý je podiel hlasov pre demokratické strany spomedzi voličov v zahraničí (67% PS, 12% SaS, 4% KDH, SMER+Hlas+SNS spolu 14%). Pokiaľ by teda nehlasovalo zo zahraničia "len" 53 tisíc spoluobčanov ale tak okolo 150 tisíc, tak by sme asi mali remízu aj pri prepadnutých Demokratoch. A remíza by znamenala aspoň nádej na vyšetrenie zločinov Ficovho režimu.
Pre občanov, ktorí sa rozhodnú opustiť našu krásnu vlasť teda platí: sledujte dianie doma a v každom prípade nezabudnite voliť. Váš hlas nie je o nič menej dôležitý než hlas tých, čo si tu navolili Mečiara a Fica a ničia budúcnosť nás všetkých.
Problém je, že Fico nie je hlúpy. Nie sú to závratné čísla, ale 35 tisíc hlasov, ktoré získali demokratické strany v zahraničí naviac oproti jeho koalícii ho môže viesť k tomu, že voľby zo zahraničia zakáže alebo maximálne skomplikuje.
Bratislava
Nakoniec sa dostávame k tomu, čo sa pomaly vyvíja dobrým smerom. Problém je, že naozaj pomaly.
Slovensko sa k modernizácii a demokracii dostalo v čase, keď veľká časť obyvateľov žila takmer životom nevoľníkov (o trochu horší stav v Rusku viedol ku komunizmu a 94 000 000 mŕtvym). Z nájomného roľníka sa mal stať občan, čo sa nedalo za 20 rokov Prvej republiky stihnúť a následne sme tu mali len totalitné režimy. Po roku 1989 sa ovčania rozhodli okamžite pre silného baču Mečiara a ako som poukázal vyššie, malé obce a mestá sa vzorca nerozmýšľať - veriť vo voľbách držia a nie je dôvod, aby sa to zmenilo.
Avšak vývoj v Bratislave ukazuje, že ak by Bratislava mala viac obyvateľov, nemuseli by nám vládnuť tí, ktorí vládnu. Stačilo by, aby Bratislava mala namiesto 477 tisíc obyvateľov (2023) aspoň 750 tisíc obyvateľov a mali by sme remízu (predpokladal som 2x vyšší prísun obyvateľov z obcí do 10 tisíc ako z malých miest a ešte 2x menší presun z väčších miest a nikoho z Košíc).
V takom prípade by mal SMER 40 poslancov, PS 34, Hlas 25, OĽANO 15, SaS a KDH po 12 a SNS 9.
V skutočnosti u nás naozaj žije vo veľkých mestách (hlavnom meste a mestách nad 100 tisíc obyvateľov) malý podiel. Stačí porovnanie so susedmi (Maďarsko, Rakúsko, Česko) a Dánskom, aby sme videli, že tých 750 000 obyvateľov v Bratislave (13,3%) by spolu s Košicami (4,1%) predstavovali menší podiel ako u ostatných krajín.
Je jasné, že z dedinčana sa nestane občan ani príchodom do väčšieho mesta, avšak lokálne podmienky v Bratislave vedú prirodzene k stretávaniu sa s inými názormi, rasami, vierovyznaniami a vyššej tolerancii vo všeobecnosti a zároveň k nižšej miere xenofóbie a obáv ako to je napríklad v Papradne.
Podľa štatistického úradu sa v rokoch 2001-2022 postavilo v BA 53 576 nových bytov. Počet obyvateľov stúpol z 428 672 na 476 922 teda o v 48 250. Potrebujeme preto, aby sa v Bratislava stavalo viac bytov, pretože je jasné, že väčšina nových bytov je obývaná nebratislavčanmi. To samozrejme nie je zlé, pretože cezpoľní volia Fica v ďaleko menšej miere ako je priemer. Problém je, že tento nárast nie je dostatočný (pričom dochádza aj k odchodu do okolia Bratislavy, ale ani tu neplatí, že títo ľudia zrazu začnú voliť Fica). A to je niečo, s čím sa dá pracovať, veď primátorom je progresívny človek a v komunálnych voľbách tu SMER nevyhráva. Ak by sa nám podarilo dostať do Bratislavy viac ľudí, tak verím, že by sa zároveň znížila hrozba nedemokratických vlád.
Záver
Voľby mohli dopadnúť lepšie iba zhodou šťastných náhod. Niektoré nastali, ale nie všetky. Úspech extrémistov na kandidátke SNS ako aj zbytočne prepadnuté hlasy Demokratov naklonili misky váh v prospech nedemokratických strán. Trendy vyššej účasti v Bratislave alebo nárast voličov v zahraničí nestačia a z dlhodobého hľadiska má všetko vo svojich rukách Fico.
Školstvo nechá ďalej upadať, pretože vzdelaný človek by ho nemusel voliť. Ekonomiku nechá ísť Gréckou cestou, pretože bude dúfať, že to najhoršie príde až na nasledujúcu vládu. Zároveň bude vykonávať kroky k oslabeniu občianskej spoločnosti, pretože samostatne sa združujúci občania sa môžu združiť aj na námestiach na protivládnych demonštráciách. Svojich vidieckych voličov a dôchodcov bude kŕmiť štátnou televíziou (ako za Mečiara) a alternatívnymi médiami (aj to tu už bolo pred rokom 1998). Tí sa budú báť medveďov, utečencov, progresívcov a podľa potreby sa nájdu aj ďalší (vedci, ekonómovia, vzdelaní ľudia a pod.). Pokiaľ veľkú časť z nich nebude vlastná ekonomická situácia motivovať k práci vo veľkom meste (ideálne Bratislava alebo Košice, vieme svoje o Nitre či Žiline), tak sa do ďalších volieb asi s iným ako provládnym názorom nestretnú.
Demokratická opozícia sa však musí skúšať etablovať aj mimo miest, KDH má na to predpoklady a históriu. Slovensko je vidiecka krajina a v hlavnom meste nežije porovnateľne obyvateľov ako v Česku, Dánsku, Maďarsku či Rakúsku, hoci malý trend k nárastu vplyvu Bratislavy tu je.
