Prečo odmietnuť Krajniakov dôchodkový populizmus

Písmo: A- | A+

Náš dôchodkový systém je neudržateľný, nereflektuje demografické zmeny, ktoré nás v najbližších rokoch čakajú a urýchľuje našu grécku cestu k bankrotu štátu.

V takejto situácii by každá rozumná a zodpovedná politická strana prišla s reformou, ktorá tento problém bude riešiť. Avšak eseročka multiotecka Borisa Kollára pod názvom SME Rodina sa dostala k ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny a z toho titulu je to jej minister Krajniak, ktorý má predložiť návrhy vládnych zákonov v oblasti dôchodkov. A tak predložil návrh, ktorý realizuje populistický nápad z dielne ideológa konzervativizmu Vladimíra Palka, ktorý opakovane robí hanbu nám matematikom (naposledy tvrdením, že prezidentka sa podľa ústavy nemala v prípade referenda obrátiť na ústavný súd).

Populizmus prevládol už počas volebnej kampane, keď sa starí a noví zlodeji spojili a schválili trináste dôchodky, napriek tomu, že dôchodkový systém mal už vtedy 30% deficit. Po trinástych dôchodkoch, ktoré pravdepodobne Smeru aj Smer-odina pridal nejaké poslanecké miesta (a možno odradil pár dôležitých voličov od voľby PS-Spolu) treba deficit dôchodkového systému navýšiť znova. Opäť nejde o dočasné náklady, ktoré budú vyvážený vyššími ziskami v budúcnosti, ako sa to dialo pri daňovej reforme Ivana Mikloša, ale o trvalé navýšenie výdavkov.

Skutočná reforma by si stanovila cieľ - napríklad vyrovnaný rozpočet dôchodkového systému (1. pilier), pretože pokles počtu daňových poplatníkov a nárast počtu dôchodcov spôsobuje čoraz väčšie deficity. Ak by rodina s príjmom 1000€ mesačne minula mesačne 1500€, veľmi skoro by prišli po ňu exekútori a banky by jej prestali požičiavať. Keď to robí sociálna poisťovňa, vždy je tu štát, ktorý ju zadotuje.

Štát vyberá poistné na vyplácanie dôchodkov a dane na údržbu, infraštruktúru, splácanie dlhov. Pokiaľ má krížovo dotovať prvý pilier, tak by to malo byť zákonným spôsobom, t.j. dotácie by nemali byť náhodné, ale určené určitým vzorcom. Mohli by byť naviazané na výber určitej dane (FO, PO). Podstatné je, aby sa dalo plánovať hospodárenie štátu a aby sa mohol tento systém zreformovať tak, aby nebol deficitný.

Skutočná reforma dôchodkového systému by tak bola postavená na týchto bodoch:

  1. Zrušenie trinásteho dôchodku

  2. Zrušenie valorizácie podľa "dôchodcovskej inflácie"

  3. Zrýchlenie rastu veku odchodu do dôchodku

  4. Stanovenie výpočtu dôchodkov podľa vybraného poistného (s prechodným obdobím)

  5. Úprava odvodov do starobného fondu SP

  6. Stanovenie dotácie 1. piliera z daní (ako podiel z vybraných daní DPH, FO, PO, ...)

Ďalej by bolo možné napojiť túto reformu na daňovú a zdravotnícku reformu zdaňovaním dôchodkov a zavedením zápornej dane (keď sú príjmy nižšie ako nezdaniteľná položka). Z dôchodkov by sa tak ako z ostatných príjmov platila 10% zdravotná daň (súčasný stav je 10,36% z ceny práce) a potom by sa platila daň z príjmu (alebo by ju dôchodca dostal od štátu naspäť). Pri dôchodku 500€, by sa platila 50€ zdravotná daň a pri odpočítateľnej položke 600€ by z rozdielu 450€ - 600€ dostal dôchodca od štátu pri 20% dani 30€. Celkovo by tak klesol dôchodok o 4%, čo nestačí na vyrovnaný prvý pilier, ale je to krok dobrým smerom. Zároveň by sa vyriešila časť problému s platením zdravotných odvodov za poistencov štátu, kde štát platí 3,5% z priemernej mzdy (t.j. asi 40-50€). Priemerný dôchodok je vyšší ako 500€, takže by to bol nárast. Zároveň by vďaka odpočítateľnej položke a zápornej dani u väčšiny dôchodkov štát predvídateľne dotoval prvý pilier. Avšak táto vláda žiadnu daňovú či odvodovú reformu neurobí.

Slovensko 40 rokov budovalo socializmus takým spôsobom, že sa nevytvorili takmer žiadne hodnoty. Rozvoj bol ďaleko menší ako mohol byť, ak by sme sa vydali cestou kapitalizmu, čo ukazuje podiel HDP na obyvateľa k Rakúsku, ktorý klesol z asi 75% v roku 1948 na 11% v roku 1989. Tí istí dôchodcovia, ktorí zhumpľovali túto krajinu chcú a dostanú rast dôchodkov aj v rokoch, keď ekonomika celej krajiny klesá a neporovnávajú sa s tými, ktorí im ich dôchodky platia, ale práve s rakúskymi dôchodcami, takže ešte majú pocit, že sú chudobní. Ale chudobná je celá krajina, chudobní sú aj tí, čo platia odvody a dane takže im ostáva menej ako dôchodcom a až pôjdu do dôchodku oni, budú odkázaní na sociálne dávky.

Objektívne porovnanie s okolitými krajinami V4, či EÚ ukazuje, že do dôchodku odchádzame priskoro a dôchodok voči čistej priemernej mzde máme vysoký - tak to aspoň tvrdí predseda rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v tejto diskusii s Mihálom a štátnym tajomníkom Ažaltovičom, ktorí to nerozporujú - dáta som si tentokrát nedohľadával. Matematicky nesprávne určenie rastu dôchodkov koeficientom, ktorý neberie do úvahy medziročnú zmenu výberu odvodov (pri poklese výberu odvodov a rastu počtu dôchodcov stále rastú aj dôchodky) je výsledkom licitácie úplatkov voličom, ktorí volia hlavne populistické, vodcovské a nacionálno-socialistické strany. Ešte väčšia volebná korupcia bol trinásty dôchodok.

Krajniak navrhuje umožniť odchod do dôchodku po 40 rokoch. Niežeby aj v predvolebnej Českej Republike (s ktorou sa môžeme a máme porovnávať) neboli populisti, ktorí licitujú o výhody pre dôchodcov pracujúcich v ťažkých podmienkach. Miesto toho, aby pracujúci v ťažkých podmienkach vyrokovali prostredníctvom odborov (to sú tie organizácie, ktoré majú hájiť zamestnancov pri rokovaniach so zamestnávateľom, ale u nás obhajujú smeráckych grázlov a organizujú referendá o skrátení volebného obdobia, keď náhodou Fico nie je vo vláde) lepšie podmienky, alebo vyšší plat, ktorý sa premietne do vyššieho dôchodku, tak sa tu vytvárajú kasty obyvateľov. Podobná vec sú vojaci a policajti, kde dostávajú výsluhové dôchodky aj "kancelárske krysy" či Kočnerovi vyšetrovatelia.

Predčasný odchod do dôchodku by dával zmysel iba vtedy, ak by to bolo výrazne výhodnejšie pre štát ako normálny odchod, pretože potrebujeme vek odchodu do dôchodku zvyšovať a nie znižovať.

Ďalším bodom Krajniakovho návrhu je zníženie odvodov do starobného fondu SP o 2,5%. Keď boli v roku 2020 príjmy v tomto fonde 5,1 mld. € a výdavky 6,8 mld. €, po jeho zmene poklesnú príjmy na 4,4 mld. € (ak by všetci využili tento bonus). Deficit tak stúpne z 32% na 53%. To je ďaleko väčší problém ako boli Matovičove detské prídavky. Rozpočet s 53% deficitom je taký nonsens, že možno problém v prvom pilieri konečne zbadajú aj poslanci OĽANO.

Hlavným aktuálnym problémom Slovenska je ale zdravotníctvo, ktoré nemá šancu konkurovať okolitým krajinám EÚ. Preto môžu najlepší lekári a sestry ľahko odísť a aj odchádzajú do susedných krajín. Takže aj keď dávame na zdravotníctvo porovnateľné sumy ako naši postsocialistickí susedia (viac ako Poľsko, rovnako ako Maďarsko, menej ako ČR), tak naše zdravotníctvo je horšie a to spôsobuje, že hoci dôchodcovia odídu na dôchodok skôr, nemajú kvalitný a dlhý život.

Avšak zvyšovaním dôchodkov žiadna krajina nezbohatla. Naopak, až potom ako krajina zbohatne tak, že je porovnateľná so svojimi susedmi, sa môže vyrovnať jej kvalita zdravotníctva a kvalita života jej občanov týmto krajinám (čo by u nás bolo zlepšenie). A potom aj dôchodky budú dostatočne vysoké (pri rovnakom podiele voči HDP na osobu). Na to, aby sme opäť začali ekonomicky stúpať však nemôžeme ísť gréckou cestou a robiť dlhy, ktoré nebudeme vedieť v budúcnosti splácať. A takýmto dlhom by bola aj Krajniakova dôchodková deforma.

Pozícia SaS a Kolíkovcov je jasná - musia to odmietnuť ako fiškálne nezodpovedné. Ale stačiť to nebude. OĽANO nevie o ekonomike vôbec nič (poslanci možno vedia o málo viac ako minister financií, ale celkovo sú mimo obrazu). Jediná možnosť, čo snáď prichádza do úvahy je, že v OĽANO prevládne závisť nad tým, ako SME-Rodina získa popularitu na ich úkor prostredníctvom takého obrovského zadĺženia (Matovičovi detské prídavky nevyšli). Držím v tom expremiérovi palce. Spoliehať sa na to, že bude stačiť väčšina vo vláde (ak by Hegerovi docvakol ten deficit) je iluzórne, SME-Rodina bude mať totiž k dispozícii asi 50 opozičných poslaneckých hlasov na schválenie tohto paškvilu.

Skryť Zatvoriť reklamu