Európska únia od začiatku vojny zaplatila Rusku 52 mld. € za fosílne palivá - z toho 30 mld. € za zemný plyn a 20 mld. € za ropu. Čiže obe položky významne financujú ruskú agresiu na Ukrajine.
Tvrdiť, že odstrihnutie sa od ropy je dôležitejšie ako do plynu, pretože ide o väčšinu platieb (čo som zachytil na ČT24) je síce pravdivé za celé minulé roky, ale z hľadiska obdobia ruskej invázie je väčšina platieb za plyn. Takže plyn je nemenej dôležitý, ale jeho spotreba neklesá preto, že každý, kto môže sa snaží naplniť si zásobníky po vykurovacej sezóne.
Realizácia prechodu na iný zdroj plynu je technicky zložitejšia ako prechod na iné zdroje a druhy ropy. Preto je rozumné, že sa ideme odstrihnúť najprv (postupne do konca roka, snáď ale čo najskôr) od ruskej ropy.
Dáta za roky 2019 či 2021 ukazujú (nie je to za to isté obdobie), že najväčší nákupcovia ruskej ropy sú Nemecko (14 mld.€), Holandsko (11,5 mld.€) a Poľsko (8 mld. €) pričom v prípade plynu je to Taliansko (10 mld.€) a Nemecko (8 mld. €). Dôležité sú, ale aj relatívne čísla (prepočítané na počet obyvateľov) ako aj podiel ruských fosílnych palív, ktorý je špeciálne u nás vysoký. Vysoké platby za plyn v roku 2022 sú spôsobené vyššou cenou a nie vyššou spotrebou.
Preto odstrihnutie sa od ropy zo strany Nemecka bude mať na Rusko ďaleko väčší vplyv ako odstrihnutie sa Slovenska, hoci máme relatívne 2,5x väčší odber ropy ako Nemecko. To ale neznamená, že máme mať nejakú výnimku.
Minister hospodárstva Richard Sulík "bojuje" za MOL, t.j. zahraničného (maďarského) vlastníka Slovnaftu. Na ČT24 som sa včera dozvedel, že v Litvínove (skupina ORLEN) boli schopní za posledné 4 roky vyskúšať 100 rôznych druhov ropy.
Bolo by dobré dobudovať ešte nejaké ropovodné prípojky, ropa však na Slovensko môže tiecť aj cez Česko či Maďarsko aj dnes. Na druhej strane sme de facto vo vojne a je nevyhnutné čo najskôr získať ropu z iných zdrojov. MOL musí tiež "zabrať" a investovať do technológií spracovávajúcich rôzne druhy ropy, inak proste budeme kupovať benzín a naftu vyrobenú v zahraničí.
V skutočnosti je doprava benzínu po železnici relatívne lacná a dopraviť benzín do Košíc zo Slovnaftu v Bratislave je skoro to isté ako z OMV v Schwechate.
MOL-u sa nepodelil so štátom o svoje zisky zo stúpajúcich cien, keď ceny benzínu rastú hneď ako rastie cena ropy na burze, ale klesajú až po dlhšom období. To je podľa mňa v poriadku, veď je to súkromná spoločnosť.
V prípade strát, však zrazu chce štát tejto súkromnej spoločnosti pomáhať. Táto kapitalizácia ziskov a socializácia strát je veľmi nebezpečná, pretože podobne ako s bankovou krízou 2008 znižuje dôveru v demokraciu a z dlhodobého hľadiska sú náklady vysoké. Pokiaľ MOL ako verný Orbánov služobník bude trvať na ruskej rope, tak môže Slovnaft predať niekomu inému.
Európska Únia by teda mala pripraviť plán na odpojenie sa od ropy aj od plynu, pričom to druhé bude nutne bolieť viac. Avšak Ukrajinci bojujú aj za našu slobodu a mier. Náklady, ktoré by nás stálo víťazstvo Ruska by boli ďaleko vyššie ako radikálne odstrihnutie sa od ruských surovín, pretože by trvali desaťročia (zvýšenie výdavky na obranu, utečenci).
EÚ premárnila príležitosť zaviesť vysoké clá na ruské suroviny a tovar po roku 2014, čo by bolo logicky viedlo k zohľadneniu potenciálneho rizika vojny do cien a tým by ceny stúpali priebežne a nie skokovo a navyše by bolo možné realizovať strategické stavby plynovodov a ropovodov.
Faktom je, že napriek identifikovaným ekologickým škodám spôsobeným fosílnymi palivami ako aj ich ťažbou, cena ropy za posledných 30 rokov stagnuje. Čo klesá je hodnota meny, ale cena vyjadrená v zlate len kolíše, pričom pred krízou v roku 2008 mierne klesala.
V prípade ceny plynu, ktorý teraz skokovo narástol (ale len v Európe, čo graf z americkej burzy nezohľadňuje) je za posledných 30 rokov očividný pokles jeho ceny (vyjadrený v zlate). Jednak to znamená, že sa do ceny na burze nepremietali ceny za kolaterálne škody (na životnom prostredí) ani riziká závislosti na autoritárskych krajinách, pretože tieto sa mohli skôr premietať v dovozných clách a daniach. Ale ani toto sa nedialo, takže motivácia diverzifikovať a hlavne prechádzať na iné zdroje bola nízka. Prechod Nemecka na plynové elektrárne to dokazuje. Technológia ťažby plynu podľa mňa neprešla takým vývojom (ako elektronika), aby sa tým vysvetlil pokles jeho ceny.
Dnes je už asi neskoro na clá a je nutné smerovať k úplnému odstaveniu sa od Ruska. Slovensko by malo akceptovať, že dnešné náklady nám ušetria peniaze v budúcnosti a že diverzifikácia zdrojov je z dlhodobého hľadiska rozumná, pretože máme do činenia s autokratickým impériom.
