V prvom rade rozpočet aj po týchto úpravách je horší ako rozpočtové provizórium. Oproti môjmu článku z konca októbra sa na rozpočte nič podstatné nezmenilo.
Deficit rozpočtu je viac ako 31%
Mnoho ľudí nevie čítať v kontexte a sú aj takí, ktorí sa vo webových diskusiách tvária ako experti na matematiku a hlavne percentná a zdôrazňujú rozdiely medzi percentuálnym bodom a percentom. My, ktorí vnímame aj kontext vieme, kedy sa jedná o percentuálny bod a kedy o percento a hlavne, čo to percento asi vyjadruje.
Ak sa niekde spomína napríklad zvýšenie dane s príjmov o 2%, logicky nejde o zvýšenie sadzby z 19% na 19,38% z vymeriavacieho základu a naopak ak chcem vyjadriť, že dane klesli z 20% na 10%, tak použijem spojenie "klesli o polovicu", lebo spojenie "klesli o 50%" môže byť mätúce a proti bežnému kontextu v súvislosti so sadzbami daní.
V tomto prípade vyjadrenie deficitu ako podielu voči HDP je zaujímavé pri porovnávaní s inými krajinami alebo s inými rokmi, ale pre pochopenie, čo takéto deficity predstavujú je lepšie vyjadriť deficit ako podiel voči príjmom. Takto si to potom môžeme predstaviť lepšie ako zodpovedne sa správa vláda a ako by dopadol bežný človek, ak by sa správal rovnako.
Zároveň platí, že pri deficite 7% HDP by nárast HDP o rovnakú hodnotu nespôsobil dorovnanie príjmov na úroveň výdavkov. Do HDP sa započítava všetko možné, vrátane platov štátnych zamestnancov a je dosť zjavné, že zvýšením platov štátnych zamestnancov nebudeme mať vyrovnanejší rozpočet.
Podľa schváleného zákona o štátnom rozpočte SR na rok 2023, sa predpokladajú príjmy 26,7 mld. € a výdavky 35,04 mld. €. Vyjadrené v pomere k HDP predstavuje deficit 8,34 mld. € "len" 6,8%. Ale pri porovnaní s príjmami je to 31,2%.
Nielen ľavicová PS, ale aj "pravicová" SaS zahlasovala po rokoch štátnych deficitov za rozpočet, ktorý má deficit 31,2%.
Predstavte si, že máte 10 eur v peňaženke. Kúpite si tovar za 13,12€ ? Asi ťažko, najprv musíte nájsť niekoho, kto Vám tie tri eurá požičia. A budúci rok si požičiate ďalšie 3 eurá. Takáto politika zadlžovania nie je pre človeka udržateľná, nikto vám nebude požičiavať len tak, musíte mať určitý majetok ako ručenie, napríklad byt, o ktorý ale pri politike neustáleho zadlžovania prídete. Na úrovni štátov sa však neplatiči môžu lepšie maskovať (hlavne keď sú v eurozóne).
Slovensko si vie požičať za takmer 4% úrok na 10-ročných dlhopisoch. Pred rokom to bolo -0,009%, takže úrok nemusel nikoho trápiť, hoci istinu aj tak musíme splácať. Dlhopisy sú splatné po pár rokoch (4, 10), dovtedy platíme úroky a istinu zo starých úverov, ktoré nemuseli byť také veľké, lebo sme nerobili až také deficity v rozpočtoch.
Nakoniec však prestaneme byť schopní splácať naše dlhy a budeme dúfať v záchranu. Možno sa jej dočkáme a tak ako eurozóna "zachránila" Grécko budú sa ostatné krajiny skladať na splatenie našich dlhov (téma udržateľnosti eurovalov pri súčasných úrokoch a všeobecnom zadlžovaní je určite veľmi zaujímavá, ale mimo tému). Ja však nechcem, aby bolo Slovensko parazitom.
Obchádzanie legislatívneho procesu
Opäť sa použil argument ekonomických škôd, aby sa mohlo obísť normálne legislatívne konanie. Týka sa to iba dvoch zákonov, ale ide o princíp, s ktorým by si hlavne SaS nemala zahrávať.
Horšie je to s prílepkami, ktoré nie sú o nič lepšie, lebo legislatívny proces sa ich tiež netýka. K návrhom Matoviča, ktoré podal na konci prázdnin cez svoju bábku v parlamente Vetráka, aby sa obišiel legislatívny proces, prilepila SaS ešte nesúvisiace veci - daň z hazardných hier, zníženie DPH pre gastro a zrušenie koncesionárskych poplatkov. Podľa mňa by všetky tieto zákony mala prezidentka vrátiť do parlamentu a ak by poslanci legislatívny proces opäť prevalcovali, poslať ich na Ústavný súd.
Obsahovo to vôbec nemusia byť prospešné veci:
Možno zníženie DPH na gastro bude mať pozitívny vplyv, na druhej strane to presne mali odhadnúť úradníci MF. Zvýšenie sadzieb nemusí znamenať vyšší výnos - okrem pôvodného návrhu zdaniť potrubie, ktoré sa asi neodsťahuje (hoci človek nikdy nevie).
A čerešnička na torte je zrušenie koncesionárskych poplatkov bez akejkoľvek analýzy. Ja si myslím, že STV mala byť zrušená už v roku 2011. Na verejnoprávnu televíziu Slováci nemajú, mali by sa pokúsiť maximálne o verejnoprávny rozhlas. STV bola, je a bude prostitútkou, lebo taká je mentalita zakorenená v jej zamestnancoch, ktorých všetkých nevymení nejaký spasiteľ.
Toto čakanie na silného vodcu, ktorý všetko vyrieši, stojí podľa mňa za snom aj progresívcov, že možno raz príde riaditeľ, ktorý z našej televízie urobí ČT (konzervatívci sú viac-menej spokojní). Ale zamestnanci, ktorí mali chrbtovú kosť už odišli a prichádzajú len podaktorí na hosťovanie a títo nemajú vplyv na celkového ducha tejto inštitúcie. Ale ani zrušenie STV by som nepresadzoval bez analýz a na základe pocitov.
Sľuby
Okrem vyššie spomínaných drobností, ktoré možno ani definitívne nebudú platiť, dostal Richard Sulík za podporu zadĺženia o 6 800 000 000 € za rok 2023 prísľuby.
Jeden prísľub sú tzv. výdavkové limity. Tie v kontexte inovatívnych riešení problémov EÚ (napríklad povinné prevzatie dlhov členskej krajiny eurozóny, v rozpore so zmluvami o EÚ) neznamenajú takmer vôbec nič. Navyše tzv. jednorazové výdaje sa do nich nezapočítavajú, takže nebude prinajhoršom problém niečo trvalé označiť za dočasné (ako boli ruské vojská u nás).
Ešte menej zaujímavý je sľub, že v roku 2024 bude štát platiť za svojich poistencov do zdravotníctva 4,5%. Peter Schutz by určite našiel niečo zaujímavé o čo by sa mohol staviť, že to tak nebude. V prvom rade ani Matovič ani Heger ani Sulík asi nebudú mať na rozpočet pre rok 2024 vplyv. Ďalej je všeobecná zhoda, že lepšie sa kradne zo štátneho zdravotníctva (ak vôbec Paškovskí zlodeji vedia kradnúť zo súkromného) a preto je potrebné neustále dotovať štátnu zdravotnú poisťovňu, štátne nemocnice a premiér je osoba, ktorá rokuje o platoch každého zamestnanca v slovenskom zdravotníctve. Preto si nemyslím, že by platby štátu za svojich poistencov rástli a skôr budú klesať.
Odchod Matoviča
Okrem pochybných sľubov a daňových zmien s neodhadnutým dopadom získala SaS nového spoluposlanca, istého Igora Matoviča, ktorý bol dovtedy súčasťou vlády v demisii a nemal už takmer žiadne možnosti ako škodiť Slovensku.
Igor Matovič toľko uprednostňoval svoju stoličku pred všetkým ostatným, až je len námetom pre memečka a ak prinesú budúce voľby niečo pozitívne, možno sa budeme musieť uspokojiť s neprítomnosťou tejto osobnosti v budúcom parlamente (rozumej, že OĽANO sa do parlamentu vôbec nedostane, nie že bude opäť ministrom).
Toto naozaj nestálo za takmer 7 miliárd eur.
Čo bude ďalej?
Ako asi správne tuší Martin Mojžiš, Sulík mal panický strach z toho, že bude obvinený z "povalenia" ďalšej vlády. Pri Ivete Radičovej to nebol on, kto bol zodpovedný za jej pád, a už vôbec nie za predčasné voľby. Súčasná vláda padla, pretože Igor Matovič uprednostnil seba a bol taký deštruktívny, že to už bolo neudržateľné. Preto vznikol medzi stranami vlády konflikt, ktorý sa nedal vyriešiť. Takže vysloviť nedôveru torzu tejto vlády bolo správne.
Na predčasné voľby zmenou ústavy a hlasovaním je potrebných 90 hlasov, ale neotvoriť 3 mesiace schôdzu parlamentu je úloha pre 75 poslancov. Podľa mňa hlasovaním za rozpočet SaS nezabráni predčasným voľbám (hoci tá predčasnosť bude len pár mesiacov). Keďže Smer, Hlas a ostatné nedemokratické strany v prieskumoch posilňujú, neskoršie voľby môžu znamenať ešte horší výsledok. Neverím, že by vláda v demisii bez Igora Matoviča mala zastaviť nárast podpory extérmu (Republika, Smer) alebo vytriezvenie voličov vládnej koalície 2020, ktorí zrejme vo veľkom podporujú Ficovu podržtašku.
SaS okrem schválenia zlého rozpočtu ešte naštvala voličov, ktorí chcú zodpovedné vládnutie. Predvolebná kampaň bude produkovať ďalšie a ďalšie zákony rozdávajúce peniaze daňových poplatníkov spôsobom, aký si nedovolil ani Nero. Nielen dôchodcov, ale aj rodičov, (v)lekárov, učiteľov, každého bude treba podplatiť (snáď s výnimkou úspešných a strednej triedy) a keďže aj inde v Európe rastie dopyt po silnom štáte, je pravdepodobné, že zodpovedné politické strany budú potrestané neúspechom vo voľbách. Dnes však už neviem, či k nim SaS vôbec patrí.
