Vakcíny, klimatické zmeny a veda

Nedávno sa objavila výzva, aby sme rešpektovali vedcov. Na odborné otázky naozaj nevie laik často nájsť odpovede.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Avšak v momente, keď sa vedecký názor stáva politikou, má každý občan, z ktorého daní je tento štát financovaný právo sa o veci zaujímať a to aj v prípade, ak nie odborníkom. Neznamená to, že v diskusiách o vakcínach má sedieť na jednej strane nejaký maduár a na druhej virológ, ale ani príliš veľká dôvera v autority nie je správna.

Autorita odborníka končí tam, kde končí jeho odbornosť. Nobelova cena v jednej oblasti neznamená, že dotyčná osoba sa vyzná v niečom inom, pričom sa už nemusí vyznať ani v tom, čo pred 50-timi rokmi publikoval a za čo dostal tú nobelovku.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Navyše, história ukazuje, že znalosti sa posúvajú a odborníci včerajška prestávajú byť autoritami. V čase Giordana Bruna si takmer všetci odborníci mysleli, že slnko obieha okolo Zeme, sto rokov predtým takmer všetci odborníci tvrdili, že Zem je plochá (to tuším nejakí retardi hovoria aj dnes).

Dodnes uznávaný odborník na Ancel Keys - realizoval začiatkom druhej polovice 20. storočia veľkú štúdiu stravovacích návykov a ich konzekvencií v siedmych krajinách a interpretoval ich tak, že cukor nemá koreláciu s kardiovaskulárnymi chorobami a akýkoľvek tuk má. Tomuto dodnes veria mnohí "odborníci", ktorí ignorujú správnu interpretáciu pôvodných surových dát (z ktorých vypadli Taliansko a Japonsko, kde jedia veľa nenasýtených tukov) ako aj neskoršie štúdie.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako je to v prípade faktov a odborníkov, ktorí obhajujú vakcináciu proti covid-19 a ako je to v prípade tých, ktorí tvrdia predpovede v oblasti globálneho otepľovania, na základe ktorých sa bude meniť fungovanie celej Západnej spoločnosti?

Vakcína proti covidu

V prípade vakcíny proti covidu - tak isto ako aj pri iných liekoch schvaľovaných (nad)národnými liekovými agentúrami - platí, že liek musí byť bezpečný a účinný. Technológia účinku (aj mRNA) vakcín ukazuje (zrejme sú k tomu aj nejaké štúdie), že tieto vakcíny ostávajú v tele len niekoľko dní. Prví ľudia dostali aktuálne povolené vakcíny na jar 2020 - už je to rok a pol, nikde neboli reportované žiadne nežiadúce účinky po dlhšom odstue a to mnohí dostali nekalibrované dávky.

Skryť Vypnúť reklamu

V otázke účinnosti nepotrebujem ani odborníkov, ktorým by som mal uveriť, pretože ide o štatistiku, ktorú trošku ešte ovládam. Ak máme v štúdii 10 000 ľudí v každej z dvoch skupín a po skončení tejto dvojte-zaslepenej štúdie (t.j. počas štúdie nikto nevie, kto dostáva placebo a kto testované liečivo, to sa spáruje až po dopredu stanovenom čase, keď štúdia končí) máme napríklad takéto výsledky: skupina placebo - 50 nakazených, skupina vakcína - 5 nakazených, tak sa dá ľahko spočítať, že o náhodný jav naozaj asi nejde. Pravdepodobnosť, že prvá skupina úplnou náhodou dopadla 2x horšie ako mala je 0,000674% a pravdepodobnosť, že druhá skupina dopadla 5x lepšie ako mala je 0,000137%. Takto sa dá určiť spoľahlivosť hypotézy o účinnosti jednotlivých vakcín a toto sa predkladá verejnosti. Zázraky s takýmto pravdepodobnosťami ako som vypočítal vyššie sa nestávajú (hoci nie sú vylúčené, lebo ide o štatistiku a nie matematický dôkaz). Vedci v prípade, že im štatistika potvrdí hypotézu s pravdepodobnosťami 99% a viac, ju berú ako dokázanú. Rovnako to berú aj regulačné úrady. Nie je tam priestor na pochybnosť, pretože čísla nepustia.

Skryť Vypnúť reklamu

Klimatické zmeny (kedysi globálne otepľovanie)

Pri klimatológii jej na rozdiel od výroby vakcín nemožné mať štúdiu so zaslepenými planétami, na ktorých sa bude skúmať účinok CO2 na vývoj teploty, či iných javov. Je to viac obzervačná veda. Pôvodne klimatológovia skúmali minulosť starú tisíce rokov, napríklad pomocou sond v antarktických ľadovcoch.

Klimatické zmeny je (ako všetko, čo súvisí s peniazmi) potrebné transformovať na nejaké čísla. Dá sa to urobiť pri množstve hurikánov, ako je to na stránke americkej vládnej agentúry na ochranu životného prostredia.

Dlhodobý počet hurikánov
Dlhodobý počet hurikánov (zdroj: epa.gov)

Podobne je možné a potrebné kvantifikovať výšku hladiny oceánov, množstvo vody v pôde či teplotu. Dávnejšie som písal, že priemerná teplota resp. anomália voči dlhodobým priemerom je veľmi vágne definovaná, veľmi nepresne meraná a dáta za minulosť sú príliš často upravované.

Globálna teplota

Krátko po roku 2000 bolo hlásené globálne otepľovanie. V tom čase nastalo oproti referenčnému obdobiu oteplenie o asi 0,25 - 0,5 °C.

Zmena globálnej teploty
Zmena globálnej teploty 

Napriek tomu, že klimatológovia dostávali cez OSN aj národné agentúry obrovské sumy peňazí, ešte dnes je spôsob pozemného meranie teplôt nespoľahlivý a nedôveryhodný. Surové dáta preberá NASA napríklad aj z http://www.surfacetemperatures.org/databank (hoci možno len do roku 2015). Obe stránky nepôsobia dôveryhodne, články nemajú dátum publikácie, takže možno už majú iný postup výpočtu priemernej teploty. Avšak ako ukazuje mapa, staníc, z ktorých prichádzajú merania teplôt, je to veľmi nerovnomerné. Navyše sa z tých 32000 staníc ponechá asi polovica, z tej polovice je polovica v USA, zvyšok na celom svete (pričom z hľadiska rozlohy tvoria USA len 1,5% povrchu Zeme). Takže je tu veľký priestor na otázky kvality dát.

Stanice merajúce povrchovú teplotu
Stanice merajúce povrchovú teplotu (zdroj: http://www.surfacetemperatures.org/databank)

Očakával by som v tomto multimiliardovom biznise iný spôsob, ako presvedčiť daňových poplatníkov (ale aj čínskych diktátorov), že a ako globálne otepľovanie ideme riešiť. Ak ho totiž nevieme kvantifikovať, nebudeme vedieť ani zistiť, či bezuhlíkovosť Švédska znížila priemernú teplotu Zeme o 0,0001 °C a či ju výroba všetkého možného, čoho sa Švédsko vzdalo v krajinách tretieho sveta ako India a Čína nezvýšila o 0,001 °C.

Proste vedeckejší prístup by bol ten, že hoci nebudeme mať presné merania za minulosť, do budúcnosti, kde sa očakáva väčší nárast teplôt ako za posledných 100 rokov, vyberieme metodiku merania, ktorá bude pokrývať celé územie Zeme, ktorá nebude vyžadovať ľudské odčítavanie teplôt, ale bude automatická a ktorú budeme vedieť prezentovať všetkým neveriacim Tomášom. Ak by sme mali takéto dáta povedzme za posledných 15 rokov, zvýšenie priemernej teploty o 0,5 - 0,75 °C by tam malo byť očividné, presne zmerané a neoddiskutovateľné. Nie som si istý, či aspoň tú teplotu oceánov nemerajú raz za mesiac vedierkom hodeným z lode ako to bolo ešte nedávno.

Iné efekty

Rovnako presné surové dáta by mohli byť zo zmien arktických a antarktických ľadovcov. Podľa údajov NASA klesá objem ľadovca v Antarktíde tempom 150 000 000 000 ton ročne. Je to také veľké číslo, že to reprezentuje pokles o 1-2 cm ročne. Nepodarilo sa mi napriek pekným prezentáciám zistiť, ako k tomuto číslu prišli. Koľko a akých lokátorov umiestnili na povrch tohto 14 000 000 km² kontinentu. Možno to merajú satelitmi, hoci neviem, či dokážu na 200 000 000 mm vzdialenosť zmerať posun o pár mm.

Predikcie poklesu hrúbky pevninského ľadu pre Grónsko sú 2x také ako pre Antarktídu, spolu to je 427 miliárd ton ročne. Ale voči ploche oceánov (361 000 000 km²) je to 1,18 mm ročný nárast. Do konca storočia by tak roztápaním týchto ľadovcov stúpol oceán o 9 a pol centimetra. Ale podľa wikipédie aj NASA tvrdí, že sa topí len Antarktický polostrov (2% plochy) a pevninský ľadovec rastie. Pekné prezentácie výsledkov (vrátane animácie, kde zobrazujú teplotu v roku 1880 aj pre miesta, kde teplomer prvýkrát prišiel o 100 rokov neskôr) nestačia, presvedčených už netreba presviedčať. Fakty sú postavené na surových dátach a tie chýbajú.

Hladina oceánov sa asi meria spoľahlivejšie pomocou satelitov. Stúpanie hladiny oceánov o 3,3 mm ročne (z toho 2,1 odvodňovaním kontinentov, zvyšok tepelnou roztiažnosťou vody) nie je taký dramatický ako strašia, v roku 2100 by to bol nárast o 25 cm, nie o 2 metre. Možno by miesto nespoľahlivej globálnej teploty mohli skôr uvádzať rast hladiny oceánov, pretože v zásade to koreluje.

Politické riešenia

Inou otázkou je, ako chceme dopady klimatických zmien riešiť. Najväčšie problémy sú populačná explózia v krajinách tretieho sveta, konzumizmus Západu a ekonomické dobiehanie krajín ako Čína, ktoré aj keby chceli, nevedia postaviť dosť CO2 neutrálnych zdrojov elektriny (jadrové a hlavne vodné elektrárne). Niektoré otázky sa neriešia, pretože nechceme byť obviňovaní z rasizmu alebo kolonializmu.

Tak ako by znížilo dôveru vo vakcináciu, ak by sa odmietali virológovia či imunológovia nechať zaočkovať, rovnako pôsobí správanie sa politikov či klimatológov, ktorí bijú na poplach ohľadom klimatickej zmeny, ale pritom sa zúčastňujú summitov a konferencií, ktoré zanechávajú veľkú uhlíkovú stopu. Takí Kanaďania pod vedením najprogresívnejšieho premiéra Justina Trudeau-a poslali na klimatickú konferenciu do Paríža 2015 až 300 člennú delegáciu.

Kritické myslenie nám môže pomôcť pri hodnotení opatrení prijímaných v mene ochrany klímy, ktoré iste spôsobia pokles životnej úrovne. Tí, ktorí napríklad chcú, aby sme prestali používať autá (resp. používali iba tie, ktorých výroba je neekologická a ktorých batérie nevieme ekologicky zlikvidovať), musia čeliť otázkam, či je ich riešenie skutočne to najlepšie. Hodnota za peniaze musí platiť aj tu. A na rozdiel od vakcinácie, kde naša nízka zaočkovanosť proti covidu spôsobuje ekonomické škody (cynik by možno úmrtiu dôchodcu-dezoláta nedával negatívnu finančnú hodnotu, ale okrem toho sú tu priame škody zo zatvorených prevádzok, odvrátiteľných úmrtí a chorôb), majú klimatoalarmisti stále pomerne slabé argumenty.

Je možné, že majú dáta, aké by som očakával, akurát ich nevedia poskytnúť, a pretože jednoduchší ľudia (vrátane politikov) od nich chcú jedno číslo, vytvárajú prezentácie a grafy bez toho, aby si ktokoľvek mohol ľahko overiť, z akých dát vychádzajú. Ale problematika sa nedá zúžiť na jedno číslo. Niečo iné môže platiť pre oblasť Arktídy, iné pre Austráliu a iné v Európe (v Hurbanove ale zrejme aj na iných miestach Slovenska už narástla teplota oproti referenčnému obdobiu (1951-1980) o 2 °C). Preto by miesto strašenia a zjednodušovania mali pristupovať k problematike vedeckejšie a umožniť všetkým nahliadnuť do dát, o ktorých objektívnom zbere by nemala byť pochybnosť.

Veľkým problém sú minulé nápady - dotácie slnečných kolektorov, drevoštiepka, či ponechanie dotácie uhoľných baní a pod. Je potrebné zohľadniť všetky faktory, čo sa hlavne v našej časti sveta nedeje.

Nie je veda ako veda

Pre všetky tieto nedostatky a dogmatizmus v oblastiach riešení, ktoré prinášajú ekonomické a niekedy aj environmentálne škody bez toho, aby bol z toho pozitívny vplyv na zmiernenie klimatických zmien, považujem za prínosnú diskusiu o klimatických zmenách a ich riešeniach a nevidím dôvod, aby sme slepo verili vedcom, ktorí sú navyše existenčne závislí na potvrdzovaní určitej hypotézy. Rímsky klub ukázal, že predpovede ani tých najmúdrejších sa nemusia naplniť a je našou úlohou ich priebežne kontrolovať. Na rozdiel od vakcinácie nedisponujú klimatológovia rovnako spoľahlivými vedeckými dôkazmi.

Platí však, že tak ako v prípade covidu-19 bolo opodstatnené na jar 2020 skúšať aj netradičnú liečbu, je riziko dôsledkov klimatických zmien veľké a nemusí byť rozumné čakať kým klimatológovia prídu s úplne presnými dátami. Aj to, čo poskytujú, hocako nepresné, ukazuje, že naše emisie CO2 sa vymkli kontrole. Preventívna opatrnosť je na mieste. Napriek tomu by mali klimatológovia predkladať fakty, zdrojové dáta a metodológiu ich zberu a nie len ich interpretácie, dávať si pozor, či to so strašením nepreháňajú a snažiť sa o vedu postavenú na dobrých experimentoch a matematike.

Marek Mačuha

Marek Mačuha

Bloger 
  • Počet článkov:  127
  •  | 
  • Páči sa:  225x

Som matematik a pracujem v IT. Zaujímam sa o politiku, spoločnosť, filozofiu. Rád riešim problémy, na vec viem priniesť iný pohľad. Chcem sa radšej mýliť a opraviť svoj názor ako pravdu za každú cenu mať. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

2 články
Skryť Zatvoriť reklamu