Reláciu Do kríža moderuje bývalý redaktor .týždňa Jaroslav Daniška. Ja som si pozrel časť nazvanú Neohrozujú slovenskí demokrati demokraciu?
Moderátor Jaroslav Daniška nie je hovorcom všetkých konzervatívcom, skôr typickým príkladom.
Napríklad v roku 2015 podporoval referendum aliancie za rodinu o zákaze registrovaných partnerstiev a pod. Keď odchádzal z .týždňa, napísal, že nesúhlasil so škrtnutím Fica (na obálke časopisu). V probléme odvolania biskupa Bezáka vidí chyby na strane správania sa Bezáka po odvolaní, ale cirkevná moc je podľa neho neomylná.
Relácia má troch hostí. Prvým bola sociologička Zuzana Kusá, ktorá sa neprejavuje ako konzervatívna v zmysle tradičných hodnôt, tak ako Daniška. Naopak, ona by skôr reštaurovala boľševický režim spred roku 1989. Je proti voľnému medzinárodnému obchodu a namiesto potravinovej bezpečnosti vzýva potravinovú sebestačnosť.
Ďalším hosťom bol exkolega z .týždňa Juraj Majchrák, ktorý je aktuálne v konzervatívnom časopise postoj.
Ako tak rozumné názory mal historik a politológ Daniel Balko.
Témou relácie bolo, či je správne označovať niekoho ako nedemokratického (voličov alebo politikov). A či tí, ktorí označujú niektoré politické strany za nedemokratické, nie sú vlastne hrozbou demokracie.
Ani Kusá ani Majchrák a už vôbec nie Daniška neboli schopní pripustiť a povedať, že medzi politikmi sú naozaj aj takí, ktorí chcú zrušiť demokratický režim. A voliči, ktorí podporujú kotlebovcov a teraz uhríkovcov (republika) asi nie sú priaznivcami demokracie.
Dosť ma v tej relácii iritovala p. Kusá, podľa ktorej všetci ľudia na Slovensku sú hodní demokracie a vedia v nej fungovať. Nikto pritom nenaznačuje, že by niektorí nemali mať volebné právo. Snáď okrem mňa, ktorý som pred šiestimi rokmi uviedol ako svoj druhý článok text s názvom Problém nerovných šancí, v ktorom píšem o tom, ako sú čistí príjemcovia štátnych peňazí korumpovaní politikmi v prospech väčšieho štátu. Táto korupcia vedie k špirále rastu štátu a korupcie voličov. Pripodobnil som to k praktikám v hokejovom zväze, kde si predseda nominoval do komisií ľudí, ktorí ho potom mali právo voliť a títo prehlasovali hokejistov a hokejové kluby a volili Širokého alebo Nemečka. Korumpovanie dôchodcov (všetkými okrem SaS) a Matovičov pokus o korupciu mladých rodičov má logické vyústenie v korupcii všetkých voličov za 500 €, ktoré keby prešlo mohlo by sa interpretovať tak, že voliť Matoviča je pre voličov prospešné (a možno okrem 500€ dostanú neskôr aj viac). Avšak rozhodne nikto relevantný nehovorí, že by voliči nedemokratických strán nemali mať volebné právo.
Ja som v svojich blogoch používal termín nedemokratické politické strany, čo som celkom presne zadefinoval. Neoznačoval som ich voličov ako nedemokratických, akurát som poukázal na konzistentnosť ich volebných hlasovaní na príkladoch obcí s malým počtom voličom a v každých voľbách vysokým (80 a viac percent) podielom nedemokratických strán (HZDS, SMER, SNS, ĽSNS).
Demokratické aj nedemokratické politické strany už mali vládnu moc a mohli tak ukázať, ako si predstavujú správu štátu.
Demokratické strany považujú vládu za orgán, ktorý ma slúžiť (poskytovať služby) všetkým ľuďom a presadzovať politiky prospešné pre čo najviac ľudí. Naopak nedemokratické strany považujú vládu a parlamentnú väčšinu za nástroje uplatňovania svojej moci, ktorej cieľom je vlastný prospech, prospech oligarchov a navyšovanie moci.
Základné prvky demokracie: ľudské práva, právny štát, nezávislé inštitúcie a slobodné a férové voľby teda demokratické strany neohrozujú. Niektoré majú snahu modifikovať parametre systému, ale podstatu nechcú meniť.
O tom, aké spôsoby použije SMER keď chce získať starostu v malej obci svedčia komunálne voľby v roku 2022 v malej obci Haluzice. Pekný text vyšiel v .týždni. Starosta za SMER nahlásil na trvalý pobyt 22 ľudí (napríklad v požiarnej zbrojnici), títo sa po voľbách odhlásili, ale stačili zvýšiť počet zúčastnených voličov z 52 na 74 a o 12 hlasov poraziť súpera. Čiže bez tohto podvodu by SMER prehral, ale táto silne hierarchická organizácia vedená právnikmi nemá problém ohýbať paragrafy.
Nedemokratické strany považujú liberálnu demokraciu ako vládu väčšiny. Všetko ostatné nie je podstatné. Preto nemajú problém s útokom policajtov v Moldave, Kaliňákom v policajnej uniforme prezentujúcim "dôkazy" pred dokončením vyšetrovania trestného činu, "dorovnávanie platov" najvyšším predstaviteľom inštitúcií výmenou za to, že porušia daňové tajomstvo a podobne. Toto strana SMER robila a bude robiť, keď bude pri moci. Pridá k tomu nové kúsky (napríklad zákonom určí, ktorí vyšetrovatelia nebudú mať nárok na výsluhový dôchodok, pričom ich predtým vyhodí z polície a sudcov, ktorí si dovolia odsúdiť predstaviteľov mafiánskeho smeráckeho štátu bude asi tiež prenasledovať).
Explicitné vyhlásenie politických strán, že chcú zrušiť demokraciu by viedlo k ich rozpusteniu. Preto ide vždy len o individuálne názory predstaviteľov týchto strán. A tie názory v minulosti boli v prípade Republiky jednoznačne neonacistické, proti Židom, Rómom, moslimom, Maďarom či Čechom. V prípade poslanca SMERu, ktorého meno sa nevyslovuje, ide zasa o podporu iného totalitného režimu - komunizmu.
Takže téza Juraja Majchráka, že voliči SMERu nie sú ohrozením demokracie, lebo nepožadujú "násilné zvrhnutie režimu mimo rámca volieb" je chybná. Ani Hitlerovi voliči to nepožadovali a NSDAP zvrhla režim v rámci volebného víťazstva.
V diskusii sa obraňovali (s výnimkou Balka) jasne nedemokratické strany tým, že ich voliči predsa nechcú zvrhnutie demokracie. Ale na demonštráciách SMERu (proti kovidovým opatreniam alebo proti bezpečnostnej zmluve s USA) boli ľudia, ktorí napríklad nenechali prejsť sanitku a podobne. Nie sú to ľudia, ktorí by verili a konali v duchu hesla "nesúhlasím s Vami ale budem brániť Vaše právo slobody prejavu", ich rešpekt k spoluobčanom s iným názorom je minimálny, takže nedemokratické politické zriadenie pod vedením ich vodcov by im zjavne vyhovovalo viac.
Masaryk vraj povedal (parafrázujem) "demokraciu by sme mali, ešte tak nájsť demokratov". Toto je neriešiteľný problém z hľadiska rozdelenia IQ populácie ako aj morálky. Väčšinu demokratov nemal nikdy nikto, ani staroveké Atény, ani Švajčiarsko, či Dánsko. U nás je to dané historicky, máme menšiu podporu demokracie ako v Česku a aj tam už dnes získavajú nedemokratické politické strany po voľbách okolo polovicu mandátov. U nás je to prinajlepšom 40:60 v prospech nedemokratických strán.
Majchrák sa tiež dopúšťa argumentačných faulov, keď podsúva tézu, že niekto označuje polovicu voličov za fašistov. Historicky fašisti na Slovensku mali nadpolovičnú podporu počas fašistického Slovenského Štátu, ale dnes snáď nikto rozumný neoznačuje za fašistov voličov. Ako som ale už uviedol vyššie, označiť za fašistov politikov na základe ich výrokov je legitímne a správne a zovšeobecniť to na politické zoskupenia silnej hierarchickej štruktúry celkom logické. Od sprostých výrokov predsedu SaS na zahraničnopolitické otázky sa jeho spolustraníci vedia dištancovať, od Ficovych plánov na vysporiadanie sa s politickou opozíciou alebo vyšetrovateľmi sa nedištancuje nikto.
Morálny relativizmus sa prejavuje aj u moderátora. Podľa konzervatívca Danišku možno skorumpovanosť Clintonovcov porovnať s mafiánskym štátom Róberta Fica. Preňho to len bola korupcia, ktorá je predsa všade. Podobne mu nevadí, že Fico nás ide darovať Rusku (výmenou za moc v gubernii), ale to, že túto informáciu zo stretnutia s veľvyslancami veľvyslanci zverejnia.
Konzervatívci a ľavica sa v diskusii zhodli na podpore Ruska a sú spolu proti Ukrajine. Kusá uvádza argument, že Slovensko nemá prijímať (ukrajinských) utečencov, lebo nedokáže zabezpečiť dôstojné bývanie pre svojich ľudí. Čiže, ak budeme mať čo i len jedného bezdomovca, nemôžeme prijať utečencov utekajúcich pred ruským vraždením. Jej myslenie, že štát má zabezpečovať bývanie sa asi tiež prekrýva s názormi konzervatívnej SMER-odina. Pritom opak je pravdou, základné ľudské práva sú viac ako pseudoprávo na vhodné ubytovanie a otázka na čo použiť pod hrozbou trestu vybranú časť môjho majetku (dane) je práve tou, ktorá má byť predmetom politickej súťaže. O tomto je demokracia, nesúhlasím so sociálnym štátom a diskutujem o tom, prečo. Posielať matky s deťmi z Ukrajinských hraníc naspäť so slovami: "Nemôžme vás prijať, lebo Slováci nemajú dôstojné bývanie" je nemorálne.
Zhodu konzervatívcov a komunistov v tom, že s Ukrajinou stačí vysloviť solidaritu, ale pomáhať jej nemáme, narušil jedine historik Balko. Kusá tvrdí, že veď aj Rakúsko má taký postoj. Daniška v RTVS vyhlásil, že vojna sa vedie preto, že chceme prijať Ukrajinu do NATO (Majchrák s tým nesúhlasí, ale Kusá áno).
Zuzana Kusá je zhrozená, keď Balko vyhlási, že strany, ktoré podporujú Rusko pretože preferujú mentálny svet Ruska (neuznávanie medzinárodných dohôd a štátnych hraníc) sú pre Slovensko hrozbou (podľa Danišku u nás takí vôbec nie sú) a že do hláv ich predstaviteľov nevidíme. Tvrdí, že sú to "strašné hypotézy". Pritom noví aj starí kotlebovci a vrcholní predstavitelia SMERu k týmto obavám dávajú pádne dôvody aj rečami aj minulými skutkami.
A pani Kusá na explicitné spomenutie kotlebovcov vytiahne obranu, že veľa ľudí si myslí, že máme prehlbovať obchodnú spoluprácu s Ruskom a že za to bol SMER neprávom kritizovaný. A vytiahne teóriu, že Západu sa nepáčilo, ako málo sme protiruskí (to bolo po Gruzínsku a Kryme). Zaklincovala to, že dodávanie zbraní predlžuje agóniu, je jasné že konzistentne s týmto názorom musí odsúdiť SNP, ktoré tiež predlžovalo agóniu. A slovenské média sú zlé, lebo ju s názorom, že Ukrajine zbrane nemáme dodávať (čiže Ukrajina má kapitulovať) nepúšťajú do médií (relácia bežala na verejnoprávnej RTVS). Nehorázne tvrdí, že "verejnoprávne média a iné média nie sú dostatočne demokratické a nedovolia zaznievať mierovým hlasom".
To, že sa podporovatelia Putinovich vrahov označujú ako "mierotvorci" je taká perfídnosť, že ju treba rozdýchať. A to pani Kusá zažila mierotvorcov v auguste 1968, čo naozaj znamenalo oproti Buči alebo Mariupolu rádovo menej našich spoluobčanov zavraždených ruskými okupantskými "mierotvorcami".
Neskôr, keď Daniška položí otázku, či je v poriadku ak budú vládnuť strany, ktoré zmenia našu zahraničnopolitickú orientáciu (čiže SMER, SMER-odina a Republika), pokiaľ by mali v parlamente väčšinu, tak p. Kusá vyhlási, že Západ a médiá takúto vládu položia.
Od názorov, že označovať parlamentnú opozíciu za nedemokratickú a fašistickú je nesprávne, ktoré vyslovila v decembri 2022 sa posunula ďalej. S jej vetou "Smutne overenou politickou pravdou však je, že oberanie politického súpera o česť je spoľahlivejšou cestou, ako ho priviesť či skôr dokopať k nedemokratickým postupom a autoritárstvu" sa dá súhlasiť, dnes však naznačuje, že ohrozením demokracie sú presne opačné strany.
Zuzana Kusá chváli "nedemokratickú" opozíciu za kritiku vlády, že "moc exekutívna a súdna nie sú dostatočne oddelené, čiže vyznáva jeden zásadný demokratický princíp". V skutočnosti práve za Ficovych vlád boli sudcovia integrálnou súčasťou mafiánskeho štátu pod vedením Róberta Fica, Harabin plynule prechádzal z NS na vládu a späť.
Súdna reforma, ktorá by znížením počtu sudcov umožnila aj odstránenie tých skorumpovaných je tu interpretovaná ako zásah vládnej moci voči nezávislosti súdnej moci. Na jednej strane tvrdí, že voľby sú všetko a potom, že ústavná väčšina nemá právo opraviť zlý súdny systém.
Jej marxistický základ ju núti povedať, že médiá majú byť apolitické a nemajú byť pod vplyvom ekonomiky. Našťastie viac priestoru už v diskusii nebolo, takže to zhrniem. Hoci pani Kusá nie je konzervatívna, jej názorový svet sa prelína so svetom Danišku tak ako sa niektorí ľudáci stávali prednými komunistami.
Pán Daniška by si mohol opäť prečítal aspoň Nový Zákon a zamyslieť sa napríklad nad kapitolou 7 evanjelia podľa Matúša. Našiel by tam verš 3 "Prečo bratovi vidíš v oku smietku, a vo vlastnom oku nebadáš brvno?" a k nedemokratickým politikom verše 15 a 16: "Varujte sa falošných prorokov, ktorí prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vo vnútri sú draví vlci.16Po ovocí poznáte ich. Či oberajú z tŕnia hrozno alebo z bodľačia figy?".
Postoj k ruskej agresii na Ukrajine, podpora Lukašenka, Orbána, Putina a slovné útoky na predstaviteľov USA napríklad pri obrannej zmluve sú dostatočným indikátorom, že politické strany SMER, Republika či ostatní kotlebovci, preferujú nedemokratické režimy pred demokratickými, vraha pred obeťou a lož pred pravdou. V prípade kotlebovských skupín sú indikátorom ich činov šafárenie v BB SK ako aj zákony, ktoré predkladali a zobchodovali s Matovičom.
V prípade SMERu, ktorý je početne väčším zoskupením ako OĽANO a rovnako monokratickým, je potrebné sledovať hlavne jeho predsedu Fica. V minulosti mal vyše 80 poslušných kolesíkov, takže ak má nejaký smerák omylom iný názor ako predseda, rýchlo si ho opraví. A predsedu dnes ovplyvňuje asi najviac nemenovaný akademik (pretože Erika Tomáša vyslal do Hlasu k Pellegrinimu). Slová týchto dvoch a hlavne skutky a systém, ktorý tu zaviedli ukazujú, že sa cítia nad zákonom, že vládnu moc nepovažujú za službu krajine, ale len za nástroj realizácie svojich mocenských plánov a že inštitúcie sú pre nich len maskovaním (viď telefonát Fica s riaditeľom pošty, alebo poslušnosť rôznych úradov v čase vlád SMERu), aby to vyzeralo ako demokracia (a boli bubáčiky z EÚ), ale aby mal moc len Róbert Fico.
Preto ani SMER ani Republika ani kotleby nie sú pre mňa demokratické strany a akceptujem skratku miesto "voliči opakujúco voliaci nedemokratické strany" (o ktorých som písal aj tu) použiť termín "nedemokratickí voliči".
