Čakal som, kedy sa príbehu Báthoričky zhostia filmári. Bola to len otázka času. Keď som sa dozvedel, že takýto film pripravuje Jakubisko, bol som sklamaný. Nie som totiž fanúšik jeho zahmleného videnia sveta. Jakubisko, žiaľ, moje sklamanie naplnil, ale naviac ma aj prekvapil. Tentoraz si to totiž u mňa pokazil nie spracovaním filmu, ale hlúpou prerábkou príbehu. Jakubisko mal v rukách príbeh - drahokam a vo svojich rukách ho pretvoril na bižutériu. Mal v rukách prvý pokus zrekonštruovať podľa historických faktov úžasný príbeh ľudskej krutosti a posadnutosti, v ktorom zostával veľký priestor na umelecké dokreslenie jej príčin a následkov. On sa však rozhodol, podľa vzoru amerických filmárov, ignorovať históriu a vymyslieť si nový príbeh, ktorý by dokázal prežiť aj bez akéhokoľvek historického pozadia. Veľkosť napáchanej škody pekne podtrhávajú ohromné náklady na film. Nie som si istý, či by investori boli ochotní vložiť svoje prostriedky do takéhoto projektu, keby dopredu vedeli, čo sa z príbehu krvavej grófky stane. Ale to už je Jakubiskova šikovnosť resp. jeho manželky. Klobúk dolu.
Snaha byť iný, prinášať niečo nové a nečakané, šokovať - to všetko má v umení svoje opodstatnenie. Avšak ak má toto zostať ako jediný cieľ, je to málo. Jakubiskovi sa podarilo prekvapiť. Podarilo sa mu dokonca oživiť záujem o tému. Avšak možnosť pozrieť si príbeh Alžbety Báthoryovej na filmovom plátne nám neponúkol. Snáď sa to podarí niekomu ďalšiemu.
Jakubisko premárnil príležitosť
Život často neponúka scenáristom ideálny príbeh a tak si ho musia upraviť, aby bol zaujímavejší, napriek tomu, že utrpia historické fakty. Juraj Jakubisko sa svojím filmom o Alžbete Báthoryovej rozhodol jeden z najzaujímavejších príbehov našej ale i európskej histórie svojou scenáristickou fabuláciou pokaziť.