Nový program má budiť zdanie niečoho nového. To možno presvedčí tých, ktorí si z oboch programov prečítajú iba názov (ten predchádzajúci sa volal Národný program ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia). Kto si dá tú námahu, že si program aj prečíta, zistí, že programy sú z ¾ totožné! Dokonca možno povedať, že v niektorých nových doplneniach je tento program ešte horší ako ten predchádzajúci, predovšetkým v snahe nastaviť na hormonálnu antikoncepciu všetky dievčatá od 15 rokov. Realita je teda takáto: ministerstvo zdravotníctva v konečnom dôsledku svoj sľub a sľub premiéra zo 6. 11. 2008 o definitívnom stiahnutí pôvodného Národného programu ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia hrubo porušilo a presadzuje národný program pod iným názvom.
Prečo je program zlý?
Program plánuje zvýšiť prenatálnu diagnostiku vrodených vývojových chýb. Výsledkom pozitívneho diagnostiky je spravidla odporučenie na potrat. Okrem usmrtenia tohto dieťaťa sa tým zhorší už aj tak dosť zlý postoj obyvateľstva k ľuďom s postihnutím.
Program chce znižovať výskyt geneticky podmienených chorôb rozvojom predimplantačnej genetickej diagnostiky, ktorej výsledkom je likvidácia umelo oplodnených ľudských zárodkov. To sú eugenické praktiky podobné tým za nacizmu.
Národný program podporuje čo najmasívnejšie rozšírenie hormonálnej antikoncepcie. Samozrejme bez adekvátneho informovania o rizikách pre zdravie.
Národný program sa snaží o čo najmasívnejšie rozšírenie umelého oplodnenia, len aby sme splnili európske štandardy a bez dôrazu na skutočnú liečbu neplodnosti.
Z národného programu bude ťažiť najmä komerčný sektor výrobcov antikoncepčných prostriedkov a poskytovateľov centier asistovanej reprodukcie, čo značne spochybňuje jeho národný a verejnoprospešný charakter.
V čase finančnej a hospodárskej krízy program plánuje zaťažiť štátny rozpočet vo výške 1 666 000 EUR, čo je viac ako 50 miliónov korún.
Program chce zaviesť povinné prehliadky u gynekológa pre dievčatá od 15. rokov.
Program má za cieľ obmedziť slobodu svedomia zdravotníkov a zdravotníckych zariadení. Núti vykonávať potraty všetky gynekologycko-pôrodnícke oddelenia okrem cirkevných.
Program chce stanoviť povinné „minimum základnej sumy informácií povinnej pre všetky deti", čo však nedefinuje. Rodičia potom nebudú môcť vplyv školy na túto oblasť ovplyvniť.
Program chce zaviesť nebezpečnú potratovú tabletku, ktorá usmrtí počaté dieťa a ohrozuje zdravie ženy.
Program nedostatočne rieši negatívne dôsledky umelých potratov na fyzickom a psychickom zdraví žien.
atď.
Tento program sa na prvý pohľad zdá lepší. Ale je horší pre svoju zákernosť vzbudzovať lepší dojem. Program, v porovnaní s predchádzajúcim, je ako viac rozriedený jed, no stále rovnako smrteľný. Pocit z pitia je síce lepší, výsledok je však rovnaký.
