Singer sa na jednom príbehu z obdobia záplav v New Orleans v roku 2005 snaží naznačiť, že lekári, ktorí podali pacientom smrtiacu dávku tlmiacich liekov, pretože ich už nebolo možné stihnúť evakuovať, sa k takémuto kroku rozhodli pod vplyvom „doktríny dvojakého účinku". Táto umožňuje podať pacientovi prípravky na tlmenie bolesti aj v prípade, že existuje riziko skrátenia života. Singer tiež kritizuje, že pápeži „nekladú dôraz na dôležitosť získania dobrovoľného a informovaného súhlasu pacientov pred skrátením ich života, ak je získanie takého súhlasu možné."
Trošku sa čudujem Singerovi, že ako expert na bioetiku sa bol schopný prezentovať takou (zámernou) neznalosťou etiky. Ospravedlňuje ho snáď len ten fakt, že článok písal pre laickú verejnosť.
Uvediem aspoň niekoľko argumentov, prečo sú Singerove tvrdenia zavádzuajúce (resp. mimo reality):
- „doktrína dvojakého účinku" neznamená, že je možné podať také množstvo anestetík, u ktorého predpokladáme usmrtenie pacienta,
- „doktrína dvojakého účinku" sa aplikuje v prípade neznesiteľných bolestí pacienta, nie v prípade, že je to výhodné pre lekára,
- „doktrína dvojakého účinku" nie je vlastníctvom katolíkov, je to etická univerzálna pomôcka, pri jej aplikácii si nie je možné odmyslieť základný postoj k človeku,
- v prípade ak hovoríme o katolíckej etike, je nutné mať na pamäti celú katolícku antropológiu, ktorá predznamenáva istý typ prístupu k človeku, ktorý je okrem iného charakteristický úctou k človeku od počatia po prirodzenú smrť, z čoho vyplýva rešpekt k človeku aj v jeho chorobe, ale zároveň aj rešpekt k realite smrti,
- „doktrína dvojakého účinku" nevyžaduje súhlas pacienta, pretože sa aplikuje iba v prípade že neexistuje alternatívna liečba - niet sa medzi čím rozhodovať (existuje prípad, keď pacient sám od seba z istých dôvodov môže odmietať tlmenie bolestí, vtedy je samozrejme možné mu vyhovieť).
Singer sa dopúšťa ešte jedného elementárneho nezmyslu, keď kritizuje dôležitosť úmyslu: „Napriek tomu jeden lekár, ktorý chce utlmiť pacientovu bolesť, koná v súlade s dobrou lekárskou praxou, zatiaľ čo druhý, ktorý má v úmysle skrátiť pacientovi život, sa dopustí vraždy." Tým vlastne popiera celú etiku, ktorá je v prvom rade založená na skúmaní a hodnotení úmyslov, ktoré vždy predchádzajú skutkom. Ich realizácia potom slúži na reflexiu, aby etika nebola odtrhnutá od reality a pravdy.
Zneužiť zlyhanie niekoľkých jednotlivcom v istom extrémnom prípade na kritiku univerzálne platných pravidiel je hlúpe. A v tomto prípade aj smiešne, ak sa jedná o kritiku Vatikánu za podporu eutanázie z pera utilitaristu (čítaj „podporovateľa eutanázie") Singera. Mňa osobne by veľmi zaujímalo, ako by sa spomínaní lekári z New Orleans správali v prípade, že by boli ovplyvňovaní Singerovou utilitaristickou etikou. Možno by sa úplne vykašľali na pacientov a utekali by zachraňovať topiace sa zvieratá.
