V Rusku sa zrejme veľa diskutuje o Nastinom vlastenectve. Veď ako by sme sa na túto udalosť pozerali my, keby sme boli v pozícii Rusov? Podľa mňa, Nasťa Kuzminová tým, čo urobila, len ukázala, čo je prirodzená hierarchia hodnôt, v ktorej láska, materstvo a rodina stoja nad príslušnosťou k národu a štátu, či nad obetovaním života športu. Tým vôbec nechcem zľahčovať význam vlastenectva, ale len poukázať na jeho limity a miesto v životných hodnotách človeka.
Poznáme veľa príbehov, keď sa ľudia pre lásku vydávajú do cudzích krajín. A tiež mnoho príbehov, keď kvôli zabezpečeniu rodiny opúšťajú svoju vlasť s cieľom zabezpečiť sa po tom, ako vo vlasti nenašli uplatnenie. Myslím si, že je normálne, keď láska k blízkym má prednosť pred láskou k vlasti.
Som hrdý na ľudí, ktorí vytvorili pre Nasťu na Slovensku také podmienky, aby mohla skĺbiť svoju športovú kariéru z rodinou. Nasťa všetkým, a zvlášť ruskej reprezentácii a realizačnému tímu ukázala, že je to nielen možné, ale že to môže byť veľmi prospešné.
Aj keď Nasťa nikdy neprestane byť srdcom Ruska, verím tomu, že Slovensku a Slovákom, ktorí jej pomohli, bude vždy úprimne vďačná a na Slovensku nájde svoju druhú domovinu.
Nasťa Kuzminová si nezaslúži obdiv iba za zlatú olympijskú medailu. Ale vďaka medaile sa rozletel do sveta aj jej životný príbeh a tak môžeme obdivovať jej prístup k rodine a materstvu. Som rád, že v tomto príbehu Slovensko preukázalo zmysel pre hodnotu rodiny. A preto Nastina zlatá medaila právom patrí aj Slovensku.
Snímka: www.olympic.sk
