Cítim sa byť poctený, že sa s Annou osobne poznám a tak môžem osobne zažívať silu jej osobnosti i konzistentnosť v slovách a skutkoch. Podobne však poznám aj niektorých ďalších kandidátov. Osobné poznanie kandidáta preto nepovažujem za dostatočný dôvod na to, aby som ho podporil. Za nedostatočný dôvod na podporu v týchto voľbách považujem aj predpoklad, že kandidát bude hlasovať za dobré návrhy na podporu ochrany života a rodiny, pretože to beriem ako samozrejmosť. Podobne za automatické považujem také vlastnosti akými sú pravdovravnosť, slušnosť, či vybavenosť znalosťami jazykov a fungovania mechanizmov Európskej únie. Kto nespĺňa túto základnú latku, nemá u mňa šancu. A najväčšiu šancu má ten, kto túto latku dokáže preskočiť s najväčšou rezervou.
Prečo je Záborská pre mňa tou najlepšou voľbou? V čom má navrch oproti ostatným dobrým kandidátom?
V prvom rade u nej vnímam veľkosť a silu osobnosti. Ak by som to mal vyjadriť hovorovo, povedal by som „má na to". Európa pre ňu nie je veľká. Európska úroveň je pre ňu primeraná a o tom, že svoju úlohu vie vykonávať bravúrne a s potrebným nadhľadom, svedčia jej výsledky za uplynulé roky i mnohé pozvania na celosvetovo významné podujatia či viaceré ocenenia.
Anna Záborská je nesmierne aktívna a zanietená pre svoje poslanie. Nielen to, že je zo slovenských poslancov v kvantifikovateľných parametroch najproduktívnejšia (v hodnotení slovenských europoslancov sa umiestnila na prvej priečke), ale viem o množstve mimoparlamentných aktivít, ktoré súvisia s témami žien a rodiny, ktoré na vlastné náklady a vo svojom osobnom čase absolvovala, čo je absolútne unikátne. Zároveň to dáva nám - voličom jasnú odpoveď, ako by mala vyzerať práca poslanca.
Dnes nepotrebujeme v Európskom parlamente ľudí schopných hlasovať za dobré návrhy a proti zlým. To nestačí. Dnes potrebujeme v Európskom parlamente osobnosti, ktoré budú predkladať dobré návrhy a sami budú lídrami schopnými vytvárať koalície a siete proti snahám namiereným proti životu a slobode.
Záborská vníma politiku ako službu, ktorú vykonáva pre dobro druhých. Niektorí politici sa na politikov hrajú, niektorí zostali v politike naďalej podnikateľmi a vnímajú ju ako výhodnú kšeftáreň, iní ako dobrú zašiváreň, kde sa zhodou okolností ocitli. Pre Annu Záborskú je politika poslanie. Robí ju celou svojou bytosťou s vedomím veľkej zodpovednosti, ale aj veľkých možností ovplyvniť veci verejné.
Anna Záborská má v sebe túžbu po jednote a vieru v spoločné dobro. Je tým vzácnym typom človeka, ktorý si dokáže vydobyť úctu a rešpekt aj od svojich oponentov bez toho, aby ustúpil od svojich zásad. Iste je to aj tým, že sama je schopná rešpektovať druhých, čo sám zažívam pri stretnutiach s ňou. O tejto jej schopnosti najvýstižnejšie vypovedá fakt, že na začiatku mandátu čelila veľmi tvrdej a silnej opozícii zo strany socialistiek a liberálok, ktoré robili všetko pre to, aby sa ako zástankyňa konzervatívnych hodnôt nestala predsedníčkou Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví (Záborská je ako jediná slovenská poslankyňa predsedníčkou nejakého výboru v parlamente). Pri druhej voľbe, ktorá sa uskutočnila v polovici volebného obdobia, bola do čela výboru zvolená už jednohlasne, aj s podporou opozičných poslankýň.
Považujem za kľúčové, aby politici v EP boli schopní viesť so svojimi partnermi a oponentmi dialóg a dokázali silou argumentov a silou svojej osobnosti dosahovať dohody. Stratégiu akejsi zákopovej vojny a večnej opozície, bez hľadania cestičiek k dohode, považujem za rezignáciu na pravdu a spoločné dobro. Schopnosť zvládať tieto náročné situácie s potrebnou múdrosťou, rozvahou a kreatívnosťou považujem za veľmi potrebnú výbavu do babylonskej veže EP.
Anna Záborská je odvážna a vytrvalá. Pre svoje presvedčenie a postoje musela znášať enormný tlak na svoju osobu. Najbrutálnejšie sa to prejavilo práve pri útokoch pred voľbami za predsedníčku výboru, ale aj pri osočovaní vo francúzkej tlači (Záborská napokon vyhrala súdny spor a francúzke noviny okrem zaplatenia symbolického jedného eura sa jej museli verejne ospravedlniť). V rôznym obmenách však tento tlak trval počas celého päť ročného obdobia. Som si istý, že v prekonávaní týchto prekážok jej bola veľmi nápomocná skúsenosť z vlastnej rodiny a príklad jej otca bývalého disidenta komunistického režimu a bývalého veľvyslanca vo Vatikáne Antona Neuwirtha.
V súčasnej situácii je podľa mňa odvaha v Európskom parlamente jedna z najdôležitejších vlastností. Často ide o odvahu čeliť nielen poslaneckej väčšine, ale odvahu čeliť mediálnemu tlaku, zákerným intrigám a v neposlednom rade aj nepochopeniu z vlastných radov politických partnerov či kolegov.
Dovolím si tvrdiť, že nikto v Európe nemá taký prehľad o situácii rodín a žien v Európe ako Anna Záborská. Nevyužiť tento jej rozhľad považujem za obrovskú stratu potenciálu, ktorý Anna Záborská za uplynulé obdobie naakumulovala.
Anna Záborská vystupuje s noblesou a taktom. Veľa vecí sa dá niekedy dosiahnuť nie iba tým čo povieme, ale ako a kedy to povieme. Aj v tejto schopnosti diplomacie vnímam Annu Záborskú za človeka veľkého formátu, ktorý práve na pôde Európskeho parlamentu dokáže veľa dosiahnuť.
Nechcem sa vyjadrovať k tomu, prečo KDH dalo svoju „hviezdu" z Európskeho parlamentu až na 3. miesto kandidátky. Mimochodom, nechápavo nad tým krútia hlavou nielen viacerí slovenskí či európski konzervatívci, ale dokonca aj európski socialisti. Záborská, kvôli svojej pozícii v Bruseli, nemala v posledných rokoch možnosť výraznejšie ovplyvňovať situáciu v KDH. To sa zrejme premietlo aj na jej umiestnení na kandidátke. Avšak predmetom tohto blogu nie je situácia v KDH. Dôležité je, že šanca na zvolenie Záborskej je reálna a vysoká. Na prekrúžkovanie sa do EP jej môže stačiť niekoľko desiatok tisíc preferenčných hlasov, čo vôbec nie je nedosiahnuteľné číslo vzhľadom k tomu, že aj v minulých voľbách dosiahla takýto výsledok s veľkou rezervou.
Pre mňa Anna Záborská teraz nemusí robiť predvolebnú kampaň, aby som zakrúžkoval jej meno na kandidátke KDH. Mňa presviedčala svojou prácou celých 5 rokov. Teraz sa jej chcem jednoducho mojím hlasom poďakovať, ale zároveň pomôcť sebe, svojej rodine i Slovensku, aby malo v Európe silnú obrankyňu ľudskej dôstojnosti, rodiny a duchovného rozmeru života.
