V prvom rade si dovolí tvrdiť, že politickú moc má každý človek. Politik zastupuje občana, ktorý mu dal hlas. Teda človek má a dáva politickú moc, ale je vlastne aj objektom politickej moci. Človek má moc rozhodnúť, kto bude mať moc ho riadiť. Toto moje tvrdenie je zaujímavé z toho hľadiska, že človek má počiatočnú moc v politike, teda pri hlasovaní, kde vlastne túto moc ako keby odovzdá svojmu favoritovi. Moc jeho favorita sa potom znásobí, pretože ju potrebuje na riadenie štátu. Avšak občan moc nestráca, ba naopak môže si ju ešte zväčšiť tým, že pritiahne na svoju stranu iných ľudí. Z tohto tvrdenia vyplýva, že politická moc je súčasťou života každého človeka (občana), môže sa zväčšovať, ale aj zmenšovať a je pre neho veľmi dôležitá. Zaujímavé je sledovať vývin moci. Povedzme dávne doby a ich rada starších, ich vývoj, faraóni, králi, cisári a politici. Ľudia mali teda vždy niekoho, kto bol poverený ich zastupovať. Pravda menila sa forma moci, kým faraón bol vladár aj boh, kráľ už len panoval a funkciu boha už nemal (až na výnimky). Faraóni aj králi však vládli ako individuality, neboli volení, ale nasledovali za sebou, vládli teda rodovo. Terajší politici sú však volení ľudom, moc teda nededia, ale ako som už spomenul vyššie získavajú ju od ľudí. Z tohto tvrdenia vyplýva, že spoločnosť potrebuje prirodzenú autoritu s primeranou mocou, dosť silnú nato, aby ju mohla riadiť. Pre deti je napríklad autorita otec, pre otca jeho otec atď. Pre spoločnosť je teda potrebná autorita politikov. Je potrebná pre spokojnosť občanov, pre udržanie poriadku, pre prosperitu štátu, ktorý zastupujú atď. Problém nastáva, keď sa táto moc začne zneužívať. O tom však až nabudúce.
Politická moc je teda veľmi silný aspekt. Ľudia, ktorí ju získali by ju mali používať s rozumom a rozvahou, opak je však žiaľbohu (vo väčšine prípadov) pravdou. Tu však milí priatelia nesmieme zabudnúť na to, že na začiatku celého mocenského kolotoča stojíme my, občania. Máme moc dávať ju, máme teda logicky moc aj ju brať. Tu je však potrebná taká jednota, aká je pri voľbách, keď sa zhodujme s názormi svojho „favorita", ktorému potom svoju „moc" dáme. Ak s ňou bude náš favorit zaobchádzať zle a nie podľa jeho sľubov, musíme sa opäť zjednotiť a moc mu vziať. Nie nadarmo sa hovorí „v jednote je sila". Na moju poslednú otázku teda odpovedám, nie, nie je to hrozba, pretože my občania sme v podstate politická moc, len si to musíme uvedomiť.
