Medzi rečou prišla reč aj na jej vnuka, ktorý žije v malej dedine, navštevuje druhý stupeň základnej školy. A spomínala mi ako to u nich v skole chodí. No nemohol som veriť, jeden siedmak po tom čo mu vyučujúci náboženstva, resp. kňaz chcel napísať poznámku a pýtal si od neho žiačku knižku tak mu žiak drzo odvetil nech sa stará o seba a že nič mu nedá tak si ju šiel sám vyučujúci zobrať z tašky ale žiak ho odsotil a vynadal, že nech sa o to už nabudúce nepokúša....A toto sa opakuje pravidelne aj na iných hodinách a dobre viem, že nie len tam na tej malej dedine... Podobne príhody sa stavajú na ulici, v autobuse...Kde sa stratila úcta k autorite??k starším??
Vždy som si myslel, že na dedine je život lepší čo sa tyká aj správania oproti mestám. Len poslednou dobou sa tento rozdiel už zmazáva...Dediny už nie sú tým čo bývali. A problémy týchto detí- „výrastkov" sa bohužiaľ začínajú už doma. A pritom domov by mal byt v prvom rade miestom lásky, pochopenia, porozumenia, tolerancie...Rodičia sa už zďaleka nevenujú svojim deťom ako kedysi, nechcem tu dávať múdrosti, patrím k tým posledným, ktorí by ich mali dávať ale už predsa žijem niekoľko rokov na tomto svete a zažil som volaco aj som počul a aj som sa rozprával čí už so staršími alebo mladšími a názory sa vo význame zhodovali- chyba je v rodine!
Veď je známe, že sa rodičia radi zbavia svojich deti- dajú im peniaze nech idú von a nech im konečne dajú pokoj a pritom v detskom veku a v dospievaní má najväčší vplyv na mentálny vývoj dieťaťa prostredie v ktorom sa pohybuje, vyrastá a trávi voľný čas. Málo ľudí je vnútorne tak pevných a odolných, že ich neovplyvní žiadna negatívne ladená skupina čí partia, v ktorej sa dlhšie pohybujú. Na sebe som spozoroval ako na mňa vplývajú ľudia, s ktorými trávim väčšinu času a myslím si, že mám okolo seba kvalitných ľudí i keď výnimky musia byt- sú to určité typy skúšok, pri ktorých môžem určitým spôsobom „dorast"
Oveľa menej je rodín, ktoré sa snažia tráviť voľný čas spolu. Členovia takýchto rodín majú lepšie vybudované svoje priority, stoja si za nimi a vedia si ich obhájiť. Väčšina si ich predstavuje ako „bigoťákovov" alebo nejakých inak odlišných ľudí, ktorí sú rozpoznateľný na prvý pohľad, že nežijú v 21.storoci.Poznám aj takých a môžem bez váhania vyhlásiť, že vzhľadom nijako nezaostávajú ani sa neodlišujú ale keď ich spozná človek bližšie tak sú tam obrovské vnútorné rozdiely.
Preto by som chcel aj týmto apelovať na to, aby sa rodiny stmeľovali pri spoločných chvíľach. Deti sú vizitkou rodičov a preto by si na nich mali dať záležať a venovať sa im, lebo všetok nimi investovaný čas do nich sa im raz určite vráti.
