Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pripravilo a predložilo do pripomienkového konania návrh novely zákona číslo 131/2002 Z. z. o vysokých školách.
Reforma vysokého školstva je zaiste dobrou myšlienkou. Ide však o mimoriadne zložitý proces, ktorý vyžaduje presnú koordináciu a súčinnosť s vysokými školami, najmä vtedy, ak ide o tak rozsiahlu novelizáciu ako je dnes predložená. Reforma vysokého školstva nie je záležitosťou, ktorej načasovanie nie je možné viazať predovšetkým na iné politické či finančné ciele. V tomto prípade sa však predpokladá, že celý proces sa urýchľuje vzhľadom na podmienku čerpania financií z Plánu obnovy tak, aby novelizujúci zákon bol prijatý do konca roku 2021.
Zák. č. 269/2018 Z. z. o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania v rámci nedávnej novely skrátil vysokým školám termíny na zosúladenie ich vnútorných systémov so štandardmi Slovenskej akreditačnej agentúry. Vysoké školy na tieto nové termíny reagovali veľmi pružne a v súčasnosti intenzívne vytvárajú kompatibilné vnútorné systémy, zosúlaďujú v rámci fungovania svojich orgánov študijné programy a habilitačné a inauguračné podmienky. Agentúra vyvíja veľké úsilie na to, aby tieto procesy podporila. To by bolo v poriadku zo strany vysokých škôl i agentúry; to isté sa nedá povedať o štátnom legislatívnom skrátení lehôt na reformu akreditácie.
Návrh novely zákona o vysokých školách je zmenou, ktorá podstatne zasahuje do života 35 vysokých škôl, orgánov vysokých škôl, ich zamestnancov a študentov. Týka sa naraz mnohých oblastí úpravy fungovania orgánov vysokých škôl, napríklad kompetencií správnej rady, schvaľovania jej štatútu a jej prevažne štátnej nominácie, kompetencií akademických senátov a vedeckých rád, pravidiel funkcií a personálneho obsadenia. Tieto zasahujú oblasti rozhodovania o štruktúre vysokej školy, schvaľovaní jej rozpočtu, voľby rektora, schvaľovania dlhodobého zámeru, majetkových otázok a iných podstatných procesov riadenia na vysokých školách. Do tohto sa ďalej vkladajú a navrhujú zmeny riadenia a najmä hodnotenia vedeckej a umeleckej činnosti prostredníctvom iného zákona, zmeny financovania, či uznávania výsledkov vzdelávania.
Je jasné, že takéto rozsiahle zásahy vyžadujú primeraný čas a financie na ich realizáciu; v budúcoročnom financovaní vysokých škôl sa však avizuje pokles a nie nárast štátnych financií.
Vysoké školy majú určité nastavenie, ktoré by sa v extrémne krátkom čase prijatím tohto mimoriadne zložitého a nie úplne konsolidovaného návrhu stalo minulosťou. Zmenili by sa podmienky ich činnosti práve vtedy, keď sa prispôsobujú veľmi náročnému novému komplexnému systému akreditácie s požiadavkami na kvalitu vysokoškolského vzdelávania opierajúcimi sa o európske normy, ale aj novým cestám hodnotenia vedy, výskumu a umeleckej činnosti vychádzajúcim z britského hodnotiaceho systému REF a pripravovaným zmenám vo financovaní vysokých škôl. Vysokoškolská reforma by sa pri takom počte a obsahu nových reformných prvkov mohla stať príliš veľkou a málo koordinovanou záťažou pre vysoké školy na Slovensku v krátkom čase a tým by mohla strácať svoje ciele a prekračovať reálnosť plánov. Tak to pociťujú aj vysoké školy, ktoré dnes návrh z dielne ministerstva školstva odmietli.
