Osud môj z hviezd ukutý.
Strážca chvíľ pozemských.
Či nie si ukrutný
keď berieš mi,.. pár chvíľ ozajstných..??
Slabo si navitý
tou niťou života.
Vari lepšie byť mŕtvy
než hľadieť svedomiu do okna.?
A vidieť srdcom tu prázdnotu.
Knihu bez slov, plnú kapitol.
Ty nepíšeš !! No z akého dôvodu ?
Azda že k láske som prilipol ?
Že miloval som poryv túžby.
Vychutnával sladkosť chvíľ.
Že mi srdce tej slúži,
tajomnej ktorú som denne snil ?
Tej fantázii, múze osudov.
Vášni túžob bláznivých.
Tej čo svedčí trblietavý Nov..
a lesk kráľov márnivých ?!!
Zastav že priateľu...
Spomaľ koleso času.
Nech stále je v nedeľu
a vždy plnú mám slastí čašu.
Nestroj mi úklady
ty strážca vekov.
Neklaď mi nástrahy,
v potešení so zubatou.
Poď !! opojme sa slobodou..,
nech čas zastaví sa a smrť zhynie !!
Poď !! existujme pod nadvládou
lásky, vernej duší strážkyne.
Zbohom dajme putám strastí.
Opusťme krajinu zblúdilú.
A v ústrety novej vlasti
vzdávajme slepú dôveru.
Zhoďme smútku okovy.
Zadupme tej čiernej strach.
Nech sa nehou otroví
ten chlad čo býva v nás.
Tak osud môj, pleťme nite pekne spolu.
Ustavične spolu bedlime.
Ty za mňa a ja v Bohu.
Nech súlad duší opäť skúsime.
