Caligula v sukni

Zožiera ma denne nenažraná strasť.

Neveríš mi ? Ateista cudzej krvi !

Nevytneš ma , ani nenecháš ma rásť.

Nepožehnáš jedom, nezatratíš v mori

potešení. Ach, Ty Caligula v dračej sukni.

Zabila si na tisíce, poriadala plesy smrti.

Keď Boh zmilúva sa, kruto velíš utni.

Keď Boh hnevom oblažuje, tvoja milosť drtí.

Ach, Ty dcéra noci, démon s hlasom úsvitu.

Hekaté a Diana. Lukrécia s mečom za perami.

Tak už bodni ! Bodaj karmínovo z úkrytu !

Sám už cítim večnosť za dverami.

V nebi potom spolu zaujmeme miesto bláznov.

Ja ubodaný k plnosti a Ty s dušou prázdnou.