Deň predal žezlo moci.
Odovzdal zlatom svojho dychu
svoj primát, svoje rúcho noci.
Vo večernom šere, v jeho zmysluplnom tichu.
Tma halí svet ako láska Boha.
Vylieva hviezdy po uliciach.
V nej počaté sú najnežnejšie slová,
v sametovej láske, vo večerných róbach.
Dokonalá čierna ruža,
jej dokonalý saténový šat.
Budí nežnosť ženy i lásku muža,
ako kohút vyjúci na mesiac.
Stráž si svoje poklady
dcéra temráv, sestra dňu.
Stráž si svoje tajomstvá a záhady,
pre z objavenia radosť opojnú.






