Písmo:
A-
|
A+
Divoké kone, ostré šípy úsvitu,
dupocú v žilách od koreňov po listy.
A spiaca v daždi na žeravom uhlíku
delí sa so stratami o zisky.
Keď náhle roztancuje dušu dievčaťa
noc jasnejšia než chorý deň.
Do očí jej padajú z krídel vtáčaťa
črepy hviezd, spaľujúca povodeň.
A hviezdy, vyplavené dievčenskými slzami
po nohách ženy kĺžu do ľudského počiatku.
Len zlodej chodí z boku. Pokoj bránami
bolesti, ktorú milujem ako rajskú záhradku.
A ako živel vášne musíš ľúbiť ju.
A strácať sa v nej, ako duša noci v smäde úsvitu.
