Dvoje krištáľové okna bohov.
Dvere do duše Anjela.
Hviezdy čo ukazujú cestu domov
za tmavého, presmutného večera.
Sú len moje, navždy celé
uchvátené mojim zrakom.
Ako v Da Vinciho diele
majú farby svoj vlastný zákon.
Len moje , čo ma vítať budú,
vysoko, ... vysoko na oblohe duše.
Tam bez chlipnosti a studu
ako vítajú vodu vyprahnuté súše.
Len mojim očiam patria tvoje oči.
Stokrát denne a ešte viacej v noci !






