Hlbočina

Tvár ti hľadia nežné vlasy,

kopírujú ako Buonarrotiho dláto.

Ako tmavých morí riasy

strážia na dne ukradnuté zlato.

Skrývajú verne to tajomstvo.

Mystickú červeň, dvoch tvári ako ruža.

Strážia to nežné bláznovstvo,

lásku jednej ženy a jedného muža.

V nekonečných hĺbkach oceána,

na dne srdca zeme.

Sníva v tichu morská Panna

o krídlach, o výškach v ktorých drieme.

Tvár ako najčervenšie rubíny.

Večne sýte ako Golgotská krv.

Halia nepriehľadné morské hlbiny,

ako závoj nebies , zamatový nočný krov.

Čakajú už veky na odkrytie

a ešte dlho spať tam budú.

Ta krása čo dáva láske žitie

až do dňa posledného súdu.