
Na jazyku kvitne meno, brieždenie
stekajúce z perí svätých anjelov.
V očiach páli, vybuchuje, znie
tónmi hrajúcich sa horských prameňov.
Dotýkam sa vône nevädzových úst.
Kľakám v perí detských modlitieb.
Chce sa mi však v strachu ujsť,
skryť sa, osamote modliť sa a chvieť.
Som len šatkou veroniky a kríž, čo ťaží.
Hranou ostrých horských masívov
a soľ udupaná dolu na zápraží.
Tak ma nevýslovný konečne už strov!
V srdci celý dávam lásku kríža Trom.
Bože,... nie je ľahké byť ti priateľom.