Písmo:
A-
|
A+
Chudobný, čo nespoznal ako anjel spieva v žene
belasé piesne maľované zaľúbeným dievčaťom.
Ako si vtáča v daždi našuchorí perie
a ticho pretvára sa vo farebné ostré staccato.
Blahoslavení jednoduchí s dušou detí,
plačúci, ktorí zúrodňujú unavenú zem.
Daj žene veniec z azúrových lúk a kvetín,
extrahuj vôňu srdca divokého, ako povodeň.
Spočítaj túžby ako iskry v svätojánskych ohňoch
a nehu, ktorou kojí detské náručie.
Boh dal jej krídla a zem kvitne pod ňou
ako jar, ktorá láme zimy kruté obruče.
Chudobný, čo nespoznal, ako žena zrkadlí sa
v mužovi, čoby mesiac na hladine z krištáľu.
Boh totiž vdýchol všetku symfóniu paradíza
do dvoch úst, ktoré majú iba jednu píšťalu.
