Písmo:
A-
|
A+
Je deň a rieky hladia ostré hrany skál.
Ďateľ vyťukáva morzeovku sŕdc.
Sme my a bublajúci samovar
a sneh ešte od Vianoc.
Uhlíky vyspevujú piesne o zime.
Maľujem ti v dlani ako majster mráz.
Pijeme iskry tancujúce vo víne
a už horí pieseň ohňa v nás.
Spálime bezo zbytku všetky stopy rozumu.
Zaľúbeným horí najlepšie.
Až stíchne, nasadím ti bielu korunu,
veď princ už bude na mieste.
Nie som boh, a ty nie si bohyňa.
I tak, stvorili sme život, čo nás s láskou objíma.
