Písmo:
A-
|
A+
Krajina čiernych holubíc.
Domov zašlých pohladení, bledých snov,
vyháňa osamelosť do ulíc.
Vyháňa bolesť a strach, vkladá život do okov.
Vyháňa teplo jarných lások,
lupene rubínovo kvitnúcich večerov.
A kradne kúzlo vône sedmokrások
rastúcich v duši dievčat s túžbou nesmiernou.
Krajina ubolená, ako detský plač,
už dlho žije zo sĺz zlomených.
Už dlho pije na dlh, ako vydierač,
tie smútky rozmenené v plači - vriaci dych.
Až kdesi mladá láska strhne ilúziu tohto sveta
a zlatom kráľov odeje sa každá ľudská bieda.
