Kto nezažil, nech uverí ..

Kto nezažil.

Kto nezažil,

nech uverí.

Čo videl duch

v tých dňoch znavený.

Ako budúcnosť ožila

v nemom úžase.

Kedy drevo kožu zodiera

v krvavom zápase.

A rozum dúfa.

Že snáď len sen to bol.

Ako Svetlo vstať skúša

a Kráľ v bôli tretí krát upadol.

Len prebudiť.

Len zobudiť sa hneď.

Nepočuť viac davu ryk.

Utiecť z neho preč.

Predsa nemôže Boh

v smrteľnom zápase

vziať zlému moc

v tej tvrdej hre o duše.

Boh predsa neumiera.

Netrpí a neplače.

To len človek a či zviera

zavše i bolesť preskáče.

No videl duch blažený

Boha v ľudskom tele.

V tých dňoch ešte znavený

na pozemskej scéne.

I pochopil náhle.

Tú lásku nebies všetku.

Že telo zmučené

zjavuje k Bohu cestu.

A tak duch znavený

ožil vo večnom Slove.

By mal potechu v zjavení

i účasť na nebeskom stole.