Ľalia

Držím v ruke ľaliu.

Ležím na zelenej lúke

a lúčne kvety ískajú mi šiju.

Vo vôni ľalie,

v tom bezoblačnom sne.

Srdce túžbu povije.

V hĺbkach duše, na jej nekonečnom dne.

Keď tu po tráve kráča.

Ba , skôr sa ladne vznáša.

Ona ! celá moja , moja krása,

ako spev čo peje krehké vtáča.

Tá pravá krása kvetu.

Tvár ako tisíc ľalii.

Dar daný svetu.

Panna ľudských nádejí.

Slnko všetkých lúk.

Kráľovná všetkých kvetov.

Matka božích múk.

Živý ruženec visiaci z ženských rúk.

Držím v ruke ľaliu.

Ležím na zelenej lúke

a nežné ruky držia ma za šiju.

( teraz i na veky )