Písmo:
A-
|
A+
...................................................................................................
Vyznanie, ako jeden z divov sveta
dával som ti pri oltári zaľúbencov.
Bolo to v takej zvláštne tichej noci leta,
v tichu krvou smädných, chladných mečov.
Pamätám, ako neposlušne tancoval si prameň tvojich vlasov,
ako hravo dala si ho s neobvyklou nehou za uško.
Pamätám, ako každý kúsok tvojho tela mal svoj názor,
ako hľadal mesiac hviezdy pod nebom a tvojou poduškou.
Dnes, vyznanie už leží zapadnuté prachom,
ako veľkolepé plány zaľúbených bláznov.
Dnes, smeje sa mi šľachtic lúzy. A, čo na tom?!
Čo na tom, že som žil a zomrel nasýtený krásou.
Ale toho leta udialo sa čosi mimoriadne zvláštne.
Zasial som tam semä, svoju krv a seba v čistej detskej kráse.
