Moja Múza
ti nesmrteľnosť darovala.
By si bola, hoc aj smutná,
by si bola lásky skala.
Skalou na ktorej
vyláme si zuby čas.
Príbytkom pokoja v hrudi tvojej
ktorá vo mne budí úžas nad úžas.
Moje srdce dlhuje ti
nekonečne viac , než dalo pero na papier.
Ach, kiež by chvíle, naše deti,
v tebe žili, keď povedú ma na pranier.
Za zločin lásky mladej.
Za prázdnu chvíľu.
Za premárnenú nádej,
kde jest moje srdce vedľa vône jarnej –
- vône tvojej lásky pochované.






