Písmo:
A-
|
A+
Si chladný, ako tvoje veľkolepé chrámy.
Mramorová duša zaprášených kľakadiel.
Už nevládzem byť vďačný za kríže a rany.
Za spaľujúci vosk tvojich kadidlových včiel.
Po nociach kričím v strachu z mena,
čo mi mečom v srdci vytetoval archanjel.
A viera moja pod oltárom bôľne stená,
znásilnená leskom krivých zrkadiel.
Chcem poznať božskú, pravú lásku,
vášeň, v ktorej krídlach neskrýva sa jed.
Vernosť, čo nevyryje na oblohe vrásku.
Pravdu, ktorá neznivočí od základu svet.
Ty však, nevýslovný, mlčíš na výsosti,
kým si v mraze chrámu rátam obnažené kosti.
